FUČKA

Toto jedlo som ako dieťa milovala a vždy som od babky chcela, aby mi ho pripravila. Je to podľa mňa typické slovenské jedlo chudobných z čias minulých,  nenáročné na suroviny a prípravu. Ja som ho volala "múčna kaša", ale zistila som, že v rámci Slovenska má aj veľa iných názvov - kuľaša, podbíjanka, papcung, figulajn, chamula, ..., v závislosti od jednotlivých regiónov.

Nejedla som ho už dobrých 10-15 rokov a dnes som si naň tak nejako podvedome spomenula a povedala som si, že si ho pripravím.

Potrebujeme :

zemiaky

hladkú múku

soľ

vodu

kačaciu či husaciu masť (prípadne maslo)

oblohu podľa chuti (slanina, sušená šunka, cibuľka, ...)

PRÍPRAVA :

Zemiaky očistíme a pokrájame na kúsky. Na jednu porciu, ktorá je na obrázku som použila 5 menších zemiakov. Zemiaky dáme do širšieho hrnca, zalejeme studenou vodou tak, aby boli zemiaky vo vode, osolíme a varíme úplne do mäkka - keď sa zemiaky pri skúške rozpadajú sú hotové. Odstavíme z ohňa, odoberieme časť vody (2-3 naberačky - nevylievame, možno ju budeme potrebovať) a v zvyšnej vode zemiaky popučíme, snažíme čo najviac - úplne na kašu. Vrátime na slabý oheň, pridávame postupne hladkú múku a miešame čo nám sily stačia, aby sa nám neurobili hrudky. Na 1 porciu som dala asi 2 PL múky. Múku pridávajte postupne, aby nebola kaša príliš tuhá - ak sa vám zdá tuhá prilejte troška vody, v ktorej sa varili zemiaky. Keď je zmes dobre rozmiešaná, necháme na slabom ohni povariť 2-3 minúty, aby múka prešla varom a potom horúce dáme na plytký tanier, lyžicou rozotrieme, pomastíme najlepšie kačacou alebo husacou masťou, prípadne maslom a dochutíme podľa chuti. Ja som ju kedysi jedávala iba omastenú, tentoraz som posypala nasucho opečenou pokrájanou sušenou šunkou a jarnou cibuľkou. 

Ak zvýši, je výborná aj na druhý deň - opražená do zlatista (zo studenej kaše v namokrených rukách robíme malé placky a na masti opražíme tak, aby placky chytili zlatú kôrku) napríklad so šalátom alebo kyslou prílohou, či ako príloha k mäsu.