Pepermintový cheesecake

Cheesecake nepatrí k mojim úplne obľúbeným koláčikom, ale tento mi chutí. Pepermintovú chuť milujem a už som robila pepermintové brownies,  pepermintové crinkles, pepermintové mini cheesecaky, .... Pepermint a horká čokoláda je TOP kombinácia, pepermintová chuť dodáva koláčikom sviežosť.

Na formu s priemerom 20 cm potrebujeme :

korpus

150 g keksy 

1 PL kakao

65 g rozpustené maslo

náplň

300 g čerstvý syr (Mascarpone, Ricotta, jemný tvaroh, ...)

2 vajíčka

50 g krupicový cukor

1-2 mini vrecúška prášku Matcha 

2-3 PL smotana 33% alebo plnotučné mlieko

1-2 ČL pepermintový extrakt

pepermintová ganache

100 g horká čokoláda

100 g smotana na šľahanie

1 ČL pepermintový extrakt

PRÍPRAVA :

Najskôr si pripravíme korpus - rozmixujeme keksy (ja som dnes použila kakaové venčeky a 1 PL kakao), zmiešame s rozpusteným maslom. Sodok tortovej formy vyložíme papierom na pečenie, vložíme keksy s maslom, rovnomerne rozotrieme, utlačíme a pečieme v rúre zohriatej na 165°C cca 10 minút. Vyberieme a necháme vychladnúť.

Na plnku vyšľaháme syr s vajíčkami (ja som dnes použila jemný tvaroh a Ricottu v pomere zhruba 1:1), zašľaháme cukor, prášok Matcha rozmiešaný v smotane alebo mlieku (pridávala som cez sitko, pretože Matcha prášok má tendenciu robiť hrudky a nedá sa úplne rozmiešať) a pepermintový extrakt - pozor nie pepermintovú arómu, ale prírodný extrakt (na Slovensku som ho majú v ponuke napríklad TU) . 

Ak nemáte prášok Matcha, pokojne použite potravinársku farbu, alebo nechajte plnku bielu - ja som dnes použila 1 vrecko prášku Matcha a kvapku farby, pretože som sa bála, že dve vrecká Matcha prášku budú príliš chuťovo výrazné, keďže Matcha má svoju špecifickú chuť. Pri jednom vrecku ho nebolo cítiť vôbec, iba dodal farbu.

Plnku vylejeme na vychladnutý predpečený korpus (formy zvyčajne úplne dobre netesnia, preto odporúčam spodok formy zvonku obaliť alobalom, alebo dať alobal na spodok rúry, aby prípadných pár kvapiek neprihorelo na dne rúry - ja som dala alobal na spodok rúry. Pečieme v rúre zohriatej na 165 - 170°C cca 35 - 40 minút (treba sledovať, aby vrch nestmavol, každá rúra predsa len pečie inak). Ja som piekla 40 minút. 

Necháme vo forme vychladnúť a v prípade potreby (ak by ste robili vyššiu vrstvu plnky) dáme stuhnúť do chladničky na cca 4 hodiny. Môj koláč bol po vychladnutí pri izbovej teplote stuhnutý tak, ako ho vidíte na reze, takže tuhnúť nemusel.

Po vychladnutí som koláčik poliala pepermintovou ganache, ktorú robievam tak, že smotanu zohrejem po bod varu, nalejem na polámanú čokoládu, minútku-dve nechám postáť, rozmiešam do hladka, vmiešam pepermintový extrakt a ganache nechám vychladnúť - niekedy si pomôžem tým, že vlažnú ganache dám do chladničky. Dnes som mala opačný postup - pepermintová ganache mi zostala z minulého pečenia (bola uskladnená v chladničke v cukrárskom jednorázovom vrecku), takže som ju nad parou rozpustila a poliala som vychladený koláčik a zvyškom ganache, ktorú som nechala v stuhnutom stave som koláčik dozdobila.

 

Pohánkové rizoto s marinovaným lososom

Snažím sa variť zdravšie, tak som dnes opäť zvolila ako prílohu k lososovi pohánku, ktorá má pre ľudský organizmus viacero benefitov (napríklad pomáha pri chorobách žíl, posilňuje väzivové tkanivá, preventívne pôsobí proti artritíte a reumatickým chorobám, posilňuje imunitný systém, ...).

Na 4 porcie potrebujeme :

cca 200 - 250 g pohánky v surovom stave

vodu a suché biele víno alebo zeleninový vývar

soľ

2 väčšie šalotky

2 strúčiky cesnaku

2 PL (kopcovité) Créme Fraiche alebo Mascarpone

30 g maslo

40 g strúhaný parmezán

čerstvá petržlenová vňať na posypanie

2-3 PL olivový olej

na marinovaného lososa :

4 porcie lososa bez kože

3 PL olivový olej

šťava z 1 citróna

čerstvé alebo mrazené bylinky (bazalka, tymián,, kôpor)

2 strúčiky cesnaku

soľ

čerstvo mleté čierne korenie

PRÍPRAVA :

Najskôr v predstihu si namarinujeme lososa. Zmiešame olivový olej, citrónovú šťavu, posekané bylinky, posekaný cesnak, soľ, korenie a touto zmesou natrieme kúsky lososa. Zatvoríme do vhodnej nádoby alebo zabalíme do potravinovej fólie a marinujeme v chladničke 3-5 hodín.

Pohánku prepláchneme, dáme do hrnca, zalejeme vývarom alebo vodou (ja používam vodu v kombinácii s bielym suchým vínom). Tekutiny dáme toľko, aby siahala asi pol centimetra nad pohánku. Varíme na miernom ohni cca 12 - 15 minút.

Na oleji orestujeme nadrobno pokrájanú šalotku a cesnak, pridáme uvarenú pohánku, prehrejeme, pridáme Créme fraiche alebo Mascarpone, rozmiešame, pridáme strúhaný parmezán a maslo, vmiešame do pohánky, nakoniec pridáme posekanú vňať a podávame s marinivaným lososom, ktorého opečieme na troške oleja alebo masla.

Tekvicové crinkles

Po dlhej dobe sa opäť vraciam k týmto milým malým popraskaným koláčikom. Tentoraz som zvolila tekvicovú verziu, pretože som potrebovala minúť zvyšok maslovej tekvice.

Na 26 kusov potrebujeme :

130 g hladká múka

1/2 ČL prášok do pečiva

1/4 ČL sóda bicarbona

1/4 ČL soľ

1 kopcovitá ČL voňavé korenie (používam voňavú zmes od Davídkovo koření)

75 g hnedý cukor

25 g krupicový cukor

1 veľké vajce

50 g tekvicové pyré (uvarená alebo upečená rozmixovaná maslová tekvica)

vanilkový extrakt alebo mletá vanilka či vanilkový cukor

2 PL rozpustené maslo

okrem toho :

krupicový a práškový cukor na obalenie

silikónová alebo iná vhodná podložka

papier na pečenie

pekáč

PRÍPRAVA :

Osobitne zmiešame suché suroviny (múku, prášok do pečiva, sóda bicarbona, soľ, voňavé korenie). V druhej mise vyšľaháme vajce s cukrom, maslom, vanilkovým extraktom. Do tekutej zmesi pridáme súchú zmes a premiešame. Cesto som z misy dala na pomúčenú silikónovú podložku (vďaka pyré je cesto dosť lepivé, takže som musela viac podsýpať múkou) a pomocou ručnej stierky a na konci pomocou pomúčených rúk som ho premiesila a preložila do vrecka a dala na 2 hodiny do chladničky (pokojne môže byť v chladničke aj celú noc). 

Po vychladení som robila v dlaniach guľky veľkosti menšieho vlašského orecha. Cesto som odoberala malou lyžičkou, pretože bolo stále dosť lepivé. Každú guľku som obalila najskôr v krupicovom cukre a potom v práškovom. Ocukrované guľky kladieme na pekáč vyložený papierom na pečenie - medzi jednotlivými kúskami nechávame väčie medzery (asi 4-5 cm), pretože koláčiky pri pečení dosť narastú. Pečieme v rúre zohriatej na 175 - 180°C cca 12-14 minút. Nechala som úplne vychladnúť na plechu. Skladujeme ich v uzatvorenej nádobe (ak bude vôbec čo skladovať). Zatiaľ asi tie NAJ crinkelky, ktoré som mala možnosť ochutnať.

Priznám sa, že som čakala trocha výraznejšiu oranžovú farbu, keďže tekvicové pyré bolo krásne sýto oranžové, ale crinkelky majú neskutočnú chuť a vôňu - mne chuťou pripomenuli také tie mäkké perníčky s rumovou polevou, ktoré sa predávali kedysi dávno - bolo to vďaka použitej zmesi voňavého korenia. Ak použijete iné korenie vôňa a chuť budú kúsok iné, ale určite rovnako dobré. 

Inak tieto crinkelky musím zaradiť medzi nebezpečné sladkosti (nebezpečné pre moju váhu 😂), pretože by som pokojne celý plech zblajzla sama na posedenie, také sú úžasné.  

Inšpirácia : https://www.savingdessert.com/pumpkin-crinkle-cookies/ 

Krémová petržlenová polievka s marinovaným lososom

Krémové polievky mám rada, tak nejako som si ich postupne obľúbla až do tej miery, že ich robím častejšie ako tie ostatné. Dnes mi pribudla do zbierky ďalšia chuť - petržlenová. Pomerne výraznej vône petržlenu sa netreba báť, varením sa stratí a zostane iba jemná chuť.

Na 4 porcie potrebujeme :

2 väčšie kusy petržlenu

1 menšiu mladú cuketu

750 - 900 ml zeleninový vývar

3-4 PL olivový olej

1-2 strúčiky cesnak
100 g Créme fraiche alebo 150 g kyslej smotany (alebo podľa chuti)

čerstvá petržlenová vňať na posypanie

na lososovú vložku

čerstvý losos

citrónová šťava

1 šalotka

soľ

čerstvo mleté čierne korenie

PRÍPRAVA :

Očistíme petržlen, cuketu a cesnak. Petržlen pokrájame na malé kúsky, cuketu nahrubo postrúhame, cesnak posekame nadrobno. Na oleji 2-3 minúty restujeme pokrájaný petržlen a cesnak, pridáme postrúhanú cuketu, pár minút podusíme, zalejeme teplým vývarom a varíme asi 10-15 minút (pokiaľ nebude petržlen uvarený do mäkka). Vývar pridávajte postupne - aby nebola polievka príliš riedka. Po uvarení som rozmixovala ponorným mixérom, pridala som Creme fraiche, dobre rozmiešala a ešte prevarila. V prípade potreby dochutíme soľou a korením, ale treba mať na pamäti, že aj losos dá polievke výraznejšiu chuť.

Pokiaľ sa varí polievka (alebo pokojne aj vopred) si pripravíme lososovú vložku - kúsok čerstvého lososa bez kože pokrájame na drobučké kocky, pridáme nadrobučko pokrájanú očistenú šalotku a všetko ochutíme soľou, korením a citrónovou šťavou. Odložíme do chladničky.

Polievku podávame s kopčekom lososovej zmesi a posekanou petržlenovou vňaťou.

Pšenový šalát s tuniakom

Občas (čím som staršia, tak tým častejšie) ma prepadne chuť na zdravšie a ľahšie jedlo. Je to najmä tým, že vekom sa spomaľuje metabolizmus a svoje robí aj sedavé zamestnanie s málo pohybu. Okrem toho rada skúšam nové chute a výnimkou nie sú ani zdravšie potraviny a jedlá z nich. Tento týždeň som zvolila pšeno, ktoré je ľahko stráviteľné, neobsahuje lepok, má vyvážený pomer bielkovín, tukov, sacharidov a je vzácne vďaka obsahu B-komplexu, draslíka, horčíka, železa a zinku. Je vhodné na chudnutie aj pre diabetikov.

Tentoraz prišlo aj na pšeno, ktoré som kúpila pôvodne kvôli svokre, aby sme mohli vyskúšať recept z jej mladosti. Celkom nám zachutilo, tak som z neho skúsila pripraviť aj niečo iné. Spomenula som si na chutný ryžovo-tuniakový šalát s majonézou, ktorý som mala možnosť ochutnať kedysi veľmi dávno na návšteve, tak som sa rozhodla improvizovať (recept naň som nikde nenašla) a pripraviť podobný šalát, ale v zdravšej verzii.

POTREBUJEME : (množstvo jednotlivých surovín si každý zvolí podľa seba)

uvarené pšeno

stonkový zeler

jarná cibuľka

cherry paradajky

tuniak vo vlastnej šťave alebo v olivovom oleji

biely hustý neochutený jogurt s nízkym obsahom tuku

majonéza alebo tatarka (cca 1 ČL, pri väčšom množstve 1 PL)

plnotučná horčica

soľ

korenie

čerstvo mleté korenie kari (nemusí byť)

voda

pažítka na posypanie

PRÍPRAVA :

Najskôr (pokojne aj deň vopred) si uvaríme pšeno. Pšeno najskôr 2-3x prelejeme vriacou vodou a v mierne osolenej vode uvaríme do mäkka. Pomer pšena a vody je 1:2 alebo 1:2,5 (na jeden diel pšena dáme 2 až 2,5 dielu vody). Varíme cca 12-15 minút. Necháme vychladnúť.

Zeler, jarnú cibuľku a paradajky umyjeme, zeler ošúpeme a všetko pokrájame na malé kúsky. Tuniaka scedíme. Ja používam tuniaka, ktorého predáva Billa ako svoj prémiový výrobok, je to zatiaľ ten NAJ tuniak, ktorého sa mi u nás podarilo zohnať - krásne kompaktné kusy čistého mäsa buď vo vlastnej šťave alebo v olivovom oleji. Toho netreba cediť, dá sa krásne čisté mäso vybrať vidličkou.

Jogurt (pre mňa je TOP bio jogurt od českej značky Milko, ktorý je krásne hustý, má vyváženú lahodnú chuť a obsahuje iba mlieko a jogurtovú kultúru, žiadne zbytočné aditíva) zmiešame s majolkou alebo tatarkou (nemusí byť, ale dodá zálievke takú krémovejšiu chuť), horčicou, soľou a korením, ja pridávam aj zmes kari, ktorú mám veľmi rada - ale každý podľa svojej chuti. 

Uvarené a vychladnuté proso zmiešame s pokrájanou zeleninou a tuniakom a nakoniec vmiešame zálievku. Premiešame, necháme v chladničke nejakú hodinku-dve vychladiť a podávame posypané napríklad pažítkou.

Viem si predstaviť tento šalát aj s vareným postrúhaným vajíčkom a postrúhaným syrom, nabudúce vyskúšam. Tentoraz som robila ráno ako rýchle raňajky (proso som mala uvarené z predchádzajúceho dňa,vychladené cez noc v chladničke - odpadlo chladenie) tak som vajíčko nestihla uvariť a na syr som zabudla. Ale aj tak bol šalát výborný - s nasucho opečenou chrumkavou viaczrnnou bagetkou to bola mňamka.

Úžasný kváskový švajčiarsky koreňový chlieb ... s cibuľou a sušenými paradajkami

Kváskujem asi 3/4 roka ... prvé chlebíky boli super ale v poslednej dobe sa mi nejako nechceli podariť podľa mojich predstáv - chuť aj konzistencia dobrá, ale nechceli sa zdvihnúť, aj keď kvások bol ozdravený a silný. Tak som si povedala, že vyskúšam zasa niečo iné upiecť. Keď som natrafila na stránke o kváskovaní na tento recept, povedala som si, že idem do toho - a bola to trefa do čierneho. Úžasnejší chlebový výtvor som hádam ani nejedla - chrumkavá kôrka, ako vatička nadýchaná striedka, vôňa po pečenej cibuli a sviežosť dodali sušené paradajky. 

Na dva kusy potrebujeme :

I. fáza

30 g hladká pšeničná múka výberová

30 g voda

15 g ražný kvások

II. fáza

rozkvas z I. fázy

90 g hladká pšeničná múka výberová

38 g voda

III. fáza

cesto z II. fázy

600 g hladká pšeničná múka výberová

415 g voda

10-15 g soľ

sušené paradajky

sušená alebo orestovaná cibuľa

PRÍPRAVA :

Všetky suroviny pre I. fázu lyžicou zamiešame, prikryjeme potravinárskou fóliou a necháme pri izbovej teplote prekvasiť 10-12 hodín.

Po uplynutí času k rozkvasu (fáza I.) pridáme múku a vodu pre II. fázu a na podložke vypracujeme polotuhé cestíčko. Vložíme ho do misky, znovu prikryjeme potravinárskou fóliou a necháme pri izbovej teplote pracovať 8-10 hodín.

K cestu z fázy II. pridáme múku a vodu určenú pre fázu III., vymiesime cesto, prikryjeme a necháme 30 minút odpočívať (autolýza). Potom pridáme soľ, premiešame a necháme prikryté na linke stáť 3 hodiny, pričom po hodine 3x naolejovanými rukami (cesto je hydratované a lepí sa) cesto preložíme - ja z každej strany cesto vytiahnem hore a preložím na stranu oproti - toto urobím zo štyroch strán. Pri poslednom prekladaní som vmiesila cibuľu (ja mám sušenú, ak budete restovať, treba ju dobre zbaviť tuku) a pokrájané sušené paradajky (ja používam bez nálevu, také čo sa predávajú vo vrecku). Cesto necháme v mise, prikryjeme (ja používam misku kysku) a dáme do chladničky na 12 - 24 hodín. Moje bolo v chladničke 15 hodín - na foto je cesto po chladničkom kysnutí, odstáte 2 hodiny prikryté pri izbovej teplote.

Dve hodiny pred pečením cesto vyložíme z chladničky na linku a necháme ho 2 hodiny prikryté pracovať pri izbovej teplote. Po dvoch hodinách zapneme rúru na 230°C a cesto z misy dáme na pomúčenú podložku (ja používam silikónovú), naolejovanými rukami roztiahneme na obdĺžnik cca 25 x 35 cm, horizontálne stierkou prekrojíme na dve približne rovnaké časti. Cesto je úžasné - vidíte tie úžasné bubliny ?

Zľahka poprášime múkou a každú časť rukami (naolejovanými) stočíme zľahúčka oproti sebe - akoby ste žmýkali handru. Stočené preložíme na plech vystlaný papierom na pečenie (môj papier je recyklovaný - bol predtým použitý pri pečení chleba). Vložíme do vyhriatej rúry a pečieme pri teplote 230°C 25-30 minút, pokiaľ vrch nie je upečený do zlatista - ja som piekla asi 29 minút.

Po upečení ... dokonalosť sama ... striedka ako vatička, kôrčička chrumkavá (miestami pričmuhnutá - to sú tie bubliny, tenučké cesti sa pripálilo a ne chuti to neubralo), vônia po cibuli a tie kúsky kyslastých paradajok ... uvidím aký bude zajtra - teda ak niečo zostane (niečo predsa zostalo - aj na druhý deň bol chlebík výborný - kôrka bola stále chrumkavá a striedka mäkká).

Jemné fánky podľa receptu z kuchárky z r. 1957

Fašiangy, Turice, Veľká noc ideee ... Priznám sa, že veľmi nezvyknem pripravovať tieto fašiangové dobroty, lebo sú nebezpečné pre našu váhu 😜. Ale toho roku som si povedala, že po rokoch predsa len vyskúšam znovu pripraviť fánky - také, ktoré by chutili rovnako alebo aspoň približne rovnako ako tie mamkine z mojej mladosti, ktoré boli chrumkavé a voňavé. 

Pamätám si na fánky od maminky - boli úžasné, lebo mama bola výborná kuchárka. V snahe opäť zacítiť tú chuť som už v minulosti nejaké 2-3 recepty skúsila, ale nebolo to ono. Ale našla som kuchársku knihu z r. 1957, do ktorej viem, že občas nakukla najmä pri pečené sladkých dobrôt a našla som tam dva recepty na fánky - lacné a jemné. Dnes som vyskúšala tie jemné a zdá sa, že som trafila - chutili rovnako ako si pamätám z rokov dávno minulých.

Na cca 25 kusov (záleží od veľkosti) potrebujeme :

cesto :

100 g hladká pšeničná múka výberová

150 g polohrubá pšeničná múka výberová

2 žĺtky

1 vajce

2 PL práškový cukor

citrónová kôra a šťava z 1/2 citróna

50 g rozpustené maslo

2 PL rum

štipka soli

okrem toho :

tuk na vyprážanie

práškový cukor, vanilka a mletá škorica na obaľovanie

PRÍPRAVA :

Všetky suroviny okrem tuku určeného na vyprážanie a cukru, vanilky a škorice určenej na posypanie zmiesime a zarobíme hladké a lesklé cesto o niečo mäkšie ako na rezance. Na pomúčenej podložke ho vyvaľkáme úplne na tenko - zhruba 1/2 - 1 mm - je to dôležité, inak fánky nebudú mať také krásne bubliny. Ja som vaľkala tak na tenko, až som cez cesto videla biely vzor na bledožltej silikónovej podložke. Ak budú hrubšie, nenafúknu sa pekne a nebudú také chrumkavé.

Olej alebo maslo či iný tuk, ktorý zvyknete používať dobre rozpálime (ja som použila repkový olej v kombinácii s maslom, pretože oleja som mala málo) a vyprážame. Tuk musí byť dobre rozpálený - keď vhodíte cesto musí okolo speniť. Vyprážanie trvá iba chvíľočku - sú to rádovo sekundy, možno 10-15 sekúnd z prvej strany a 5-7 sekúnd zo strany druhej.

Hotové fánky kladieme na vrstvu papierových utierok, aby odsali prebytočný tuk a ešte teplé obaľujeme v zmesi práškového cukru, vanilky (ja používam mletú Bourbon vanilku, ale aj vanilkový cukor bude OK) a štipky mletej škorice, ktorá dodala úžasnú vôňu. Najlepšie sú samozrejme teplé. Robila som dvojo tvarov - hviezdy a obdĺžniky.

Jablkové vafle

Wafle ma ako maškrta nejakým spôsobom v mojej mladosti obišli, nikdy som ich nejedla, dokonca ani v čase ich najväčšej slávy niekedy tesne po nežnej revolúcii, keď sa predávali pod názvom Gofry s kopcom šľahačky a čokoládou. Registrovala som ich, vždy sa mi páčil ich tvar a štvorčekový vzor, ale nikdy ma nelákali. 

Prvé vafle (budem používať poslovenčený názov) som ochutnala iba pred cca 2 rokmi, keď som na ne náhodou natrafila na jednej "benzínke". Boli to práve jablkové vafle a boli úžasné - zvrchu chrumkavé a vo vnútri vláčne s kúskami jablka. A o krátky čas ich prestali predávať.

Rozhodla som sa teda, že ich vyskúšam pripraviť doma - kúpila som "vafľovač", zozbierala som rôzne recepty a keď som natrafila na recept na jablkové vafle, bolo rozhodnuté - odhodlala som sa ich vyskúšať ako prvé. Naštartovala som vafľovač, jemne pomastila rozpusteným maslom, naliala zmes a s malou dušičkou som čakala na výsledok. A čuduj sa svete, podarili sa hneď na prvý krát a boli výborné. Takže si recept ukladám a určite ich budem robiť častejšie. Pôvodný recept, ktorý som si jemnučko upravila, nájdete TU.

Na cca 8 kusov veľkosti 14 x 13,5 cm potrebujeme :

2 jablká

4 vajíčka

1 biely neochutený jogurt (cca 140 g)

1,5 hrnčeka polohrubá mäka

1 prášok do pečiva

4-5 PL krupicový cukor

3-4 PL rozpustené maslo

mletá Bourbon vanilka alebo vanilkový extrakt

3-4 PL minerálka

2-3 PL citrónová šťava (na jablká)

kôra z polovice citróna

mletá škorica

PRÍPRAVA :

Jablká očistíme a pokrájame na maličké kocôčky, pokvapkáme citrónovou šťavou a zatiaľ odložíme nabok. Vajíčka prešlaháme s cukrom, pridáme k nim mokré suroviny - jogurt, maslo, minerálku. Do tejto zmesi nakoniec pridáme múku zmiešanú s práškom do pečiva, vanilkou a škoricou, kôru z citróna a jablká, zľahka premiešame. Cesto by malo mať konzistenciu zhruba ako na lievance.

Vafľovač (ja mám prístroj 3 v 1 s vymeniteľnými platňami) rozohrejeme, platne jemne pomastíme troškou rozpusteného masla, nalejeme zmes - ja som rozliala na celú veľkosť platní, priklopíme a pečieme. V návode sa uvádza 3 minúty, ale tieto jablkové som veru piekla takých 6-8 minút, pokiaľ chytili navrchu zlatavú farbu a dali sa pekne vybrať. Nechala som ich vychladnúť na mriežke v jednej vrstve, aby navrchu zostali čiastočne chrumkavé - tieto jablkové nebudú vyslovene chrumkavé, pretože jablká im dodávajú vlhkosť a sviežosť.

Výborné sú samé o sebe - ale na fotkách by vyzerali smutne, tak som k nim pripravila aj prílohu - šľahačku nemám rada, tak boli dusené voňavé jablká a domáci malinovo-mirabelkový džem rozriedený trochou horúcej vody a kvapkou rumu. Dobrota. Najbližšie sa chystám na slanú verziu a v zálohe mám aj vraj mega fajnové kysnuté belgické wafle.

Niečo z histórie vaflí :

Wafle či gofry ? O vafliach som sa dozvedela, že ide o dezert z kysnutého alebo nekysnutého cesta pečeného medzi dvomi platňami s typickým mriežkovaním, pochádzajúci z Francúzska a Belgicka. Zvonku sú chrumkavé a vo vnútri by mali byť makké a vláčne. 

foto :  https://www.national-geographic.pl/aktualnosci/skad-sie-wziely-gofry

 

BELGICKÉ VAFLE tvoria osobitný druh a v Belgicku sa vraj vyrábali už v 10. storočí, ale tie, ktoré boli uznané ako prvé sa zrodili v 18. storočí. Sú sladšie a ťažšie ako tie predchádzajúce, cesto môže mať chuť vanilky alebo škorice. Recept vynašiel šéfkuchár jedného z miestnych biskupov, ktorého nudili pôvodné sladkosti. Skutočný boom  vraj dosiahli po bruselskom veľtrhu, ktorý sa konal v r. 1958.


Hlavný rozdiel medzi belgickými a inými vafľami je v tom, že tie belgické nie sú vyrobené z pekárskeho cesta ale z kysnutého cesta. Vzhľadom na veľké množstvo roztopeného masla sú mimoriadne hodvábne, jemné a aromatické. Osobitným druhom belgických vaflí sú sú vafle z belgického mesta Liege, ktoré sa pripravujú z hustého kysnutého cesta. Sú bohatšie na chuť a sladšie ako klasické belgické vafle. Ich tradičná chuť je škoricová a vanilková. Pri ich príprave sa používa či používal vraj špeciálny druh cukru - tzv. perličkový či perlový cukor, ktorý sa pridáva tesne pred pečením a pri pečení skaramelizuje a vytvorí oveľa chrumkavejšie vafle. Nemajú pravidelný obdĺžnikový tvar, pretože vznikajú z guličiek - výsledný tvar je bez hrán, mierne zaoblený. Predávajú sa základnej podobe bez iných prísad a ich chuť je vraj ohromujúca

GOFRY 

Majú vraj svôj pôvod v Poľsku, kde sa jedávajú na raňajky alebo ako dezert s bohatou vrstvou šľahačky, medom či orieškovým krémom alebo s čerstvým ovocím. Sú vraj rozmerovo väčšie ako vafle a chrumkavé, majú štvorcový alebo obdĺžnikový tvar. Často sa podávajú s rôznymi prísadami - šľahačkou, ovocím, džemom, želé, zmrzlinou alebo polevou. Vaflové cesto sa pripravuje zmiešaním múky, cukru, soli, roztaveného masla alebo oleja, vaječných žĺtkov a mlieka a následne šľahačky. Ale keď som preložila poľskú stránku s názvom GOFR - preložilo mi to názov ako vafle = druh chrumkavej oblátky vyrobenej medzi železami, ktorá má charakteristický tvar - zvyčajne ide o obdĺžnik alebo štvorec s mriežkou, menej často kruh alebo srdce usporiadané do kvetu. Mne z uvedeného vyplýva, že výraz "gofry" je teda poľský názov pre vafle. Dopátrala som sa, že potravinársky názov gofry pochádza zo starej francúzštiny, kde mal v jednotnom čísle pôvodne tvar "wäfla", z ktorého sa hláskovými zmenami z pôvodného pomenovania "wäfla" (walfre - goffire - gauffre) vyvinul tvar gaufre.

Suma-sumárum je to podľa mňa teda ten istý produkt - ide o dva názvy jedného pokrmu.