Lahodné "dovolenkové" cestoviny

Tento rok po rokoch strávených na Slovensku opäť trocha cestujem. Po Lanzarote to bola tentoraz plavba východným Stredomorím výletnou loďou, ktorú som si vždy chcela vyskúšať. Navštívili sme Čiernu Horu (Kotor), Grécko (Kréta, Santorini) a Taliansko (Bari). Videla som nádherné miesta, užila som si pohľad na nekonečnú morskú hladinu aj riadne húpanie, keď mi nebolo všetko jedno, nádherný západ slnka na šírom mori a ochutnala kopec dobrôt. 

 

A ako inak, priniesla som si aj nejaké tie regionálne dobroty. Z Grécka bylinky, olivový olej a Fetu, z Talianska domáce cestoviny (ktorých názov neviem, pretože ich predávali ženičky priamo na ulici iba tak navážené vo vreckách), sušenú šunku a parmezán. 

 

 

A veruže sa mi tieto dobroty hodili, pretože po návrate bola chladnička takmer prázdna a ohlásil sa hlad. Urobila som naše obľúbené cestoviny, ktoré sú výborné aj v slovenskej verzii, akurát tentoraz s "nádychom Stredomoria". A bola to dobrota. Domáce talianske cestoviny v spojení s vajíčkom, sušenou šunkou a parmezánom boli výborné.

POTREBUJEME (na 2 porcie) :

200 g cestoviny (v suchom stave)

2-3 vajíčka veľkosti S-M

100 g sušenej šunky

parmezán podľa chuti

soľ

čerstvo mleté korenie

čerstvé bylinky

2 l voda

PRÍPRAVA :

Cestoviny dáme variť do osolenej vriacej vody - uvaríme na skus. Ja som varila cca 7-8 minút. Medzitým, ako sa varia cestoviny, som na suchej panvici s nepriľnavým povrchom opiekla na kúsky pokrájanú sušenú šunku, postrúhala som si parmezán a vidličkou prešľahala vajíčka. Opečenú šunku som vybrala z panvice von.

Uvarené a scedené cestoviny som šupla do panvice, na ktorej sa opekala sušená šunka, pridala som vajíčka, premiešala som a nechala minútu vajíčka trocha zatuhnúť. Potom som k cestovinám pridala časť opečenej šunky (asi polovicu) a trocha syra, zľahka som ochutila korením - soľ netreba, sušená šunka aj parmezán dodajú slanosť. Premiešala som a po minúte som servírovala posypané zvyšnou opečenou šunkou, strúhaným parmezánom a čerstvými bylinkami (použila som tymián). Dobrota. 

A pri jedení som spomínala na navštívené miesta. Milujem more a prechádzky úzkymi uličkami v prímorských mestách, z ktorých dýcha história. Vedela by som tam stráviť celé hodiny. Fascinuje ma predaj priamo na ulici, kde predajcovia predávajú lokálne produkty - má to úplne inú atmosféru, ako nakupovanie v obchodoch ... tieto zábery sú z talianskeho Bari.

 

Všetky suroviny sa dajú kúpiť aj u nás, tak ak máte radi cestoviny, vyskúšajte toto jednoduché a chutné jedlo.

 

 

Reckylované makrónky s voňou ruží

Po celkom vydarenom prvom pokuse o makrónky z pokazených škrupiniek som sa odhodlala k pokusu č. 2, keďže mi zvýšili ešte nevydarené škrupinky z predchádzajúceho pečenia. Rozmýšľala som akú príchuť zvoliť k ružovým škrupinkám (pokazené škrupinky boli ružové). Nakoniec som zvolila ružovú príchuť, pretože vôňa ružovej vody je neskutočná a k malinovému džemu krásne ladí.

 

A bola to dobrá voľba, tá vôňa je naozaj omamná, len treba ochucovať s mierou, pretože ja mám koncentrovanú ružovú vodu a keď sa jej dá veľa, tak to nerobí dobrotu.

 

POTREBUJEME (na 17 ks kompletných makróniek) :

 

škrupinky :

 

87 g pomleté a preosiate škrupinky makróniek

40 g bielky

35 g krupicový alebo kryštálový cukor

štipka soli 

plnka - ganache :

0,3 dl smotana na šľahanie

100 g biela čokoláda 

pár kvapiek ružovej vody (určenej na potravinárske účely) 

iné :

malinový džem

pár kvapiek ružovej vody (určenej na potravinárske účely)

 

 

PRÍPRAVA :

 

Najskôr som rozmixovala vysušené nevydarené škrupinky - najskôr som rozmixovala mixérom a potom ešte pomlela v staršom mlynčeku na kávu a preosiala - výsledná hmotnosť preosiatej hmoty bola 87 g. 

 

Následne som vyšľahala bielky (stačil mi bielok z jedného veľkého vajíčka) so štipkou soli - keď bol sneh taký polotuhý, na 3x som zašľahala kryštálový cukor a vyšľahala som tuhý sneh. 

 

Do snehu som ručne stierkou na 3x vmiešala preosiatu rozmixovanú zmes z nepodarených škrupiniek. Miešala som dovtedy, pokiaľ sa zmesou nedala urobiť v ceste osmička. Zmes som preložila do cukrárskeho vrecka s hladkou špičkou (priemer otvoru 1 cm) a nastriekala som makrónky na podložku - používam obyčajnú silikónovú podložku z Tescomy. Plechom so niekoľkokrát pobúchala o stôl, aby som sa zbavila vzduchových bubliniek. Takto nastriekané budúce škrupinky som nechala zaschnúť pri izbovej teplote do doby, kedy sa povrch pri dotyku nelepil na prst. Piekla som v rúre zohriatej na 145°C 20 minút (funkcia spodný a vrchný ohrev). Upečené škrupinky som nechala na podložke úplne vychladnúť a až potom som ich opatrne zlúpla.

 

 

Pokiaľ sa škrupinky piekli a chladili, pripravila som plnku. Čokoládu som posekala na malé kúsky a zaliala horúcou smotanou, rozmiešala som do hladka a pridala som pár kvapiek ružovej vody. Zmes som dala do cukrárskeho vrecka, uzatvorila a nechala v chladničke trocha zatuhnúť. 

 

 

Potom som naplnila škrupinky - na jednu škrupinku som naniesla po okraji plnku, do stredu som dala pomocou cukrárskeho vrecka džem, priklopila som druhou škrupinkou, zľahka pritlačila a nechala v chladničke odpočívať a zatuhnúť v uzatvorenej dóze. 

 

Malinový džem som zahriala s troškou vody, pridala som ružovú vodu (nemusí byť) a následne som pomocou cukrárskeho vrecka nastriekala do stredu medzi ganache. 

Najlepšie sú na druhý deň, ale nevydržala som, a po pár hodinách som musela ochutnať. Kyselkavá plnka výborne ladí so sladkými škrupinkami a sladkou ganache. A tá vôňa ...

 

POZNÁMKA :

Z vlastnej skúsenosti som zistila, že tieto recyklované makrónky potrebujú (aspoň na mojej silikónovej podložke a v mojej rúre) kúsok vyššiu teplotu a o pár minút dlhšie pečenie ako keď robím klasické makrónky - zmes je akoby viac vlhká. A neurobí sa mi na nich nožička ako pri originál makrónkach, ale suknička.

Používam túto ružovú vodu (kúpila som cez internet na nejakej cukrárskej stránke v minulosti) :

Je zrejme viac druhov na trhu, tá moja je veľmi koncentrovaná a stačí iba ozaj máličko aby dodala vôňu a chuť. Výborne chutí aj v zmrzline, pridávala som ju aj do orientálnych sušienok, ale pri pečení sa vôňa sčasti stratila, skoro vôbec ju nebolo cítiť - do pečených dezertov treba pridať o trošku viac.