Malinový Lamington (malinové kokosové ježe)

Náhodou som v televízii natrafila na austrálsku verziu relácie Pečie celé Slovensko, kde v jednom z dielov mali za úlohu súťažiaci pripraviť koláč Lamington, čo je ako som sa neskôr dozvedela austrálsky zákusok, pomenovaný podľa lorda Lamingtona,  guvernéra Queenslandu z konca 19. storočia. Základom koláča je maslový alebo piškótový korpus, ktorý je po upečení obalený tekutou čokoládou a posypaný strúhaným kokosom, pričom bežná varianta zákusku má v strede vrstvu smotany alebo jahodového džemu. 

 

  

Okrem toho som sa dočítala, že tento koláč má naozaj zaujímavú históriu a za svoj ho považuje niekoľko krajín. V Austrálii je známy ako lamington, na Balkáne ho volajú čupavci, na ostrove Sv. Heleny coconut fingers a u nás na Slovensku ho poznáme ako kokosové ježe. Podľa všetkého tento koláč vznikol náhodou, keď lordov kuchár musel narýchlo pripraviť dezert, a tak nakrájal zvyšky maslovej piškóty na kocky, namočil ich do čokolády a obalil v strúhanom kokose. 

 

Ja osobne som kokosové ježe nikdy nepripravovala a ak ma pamäť neklame, tak som ich ani nikdy nejedla. Napriek tomu, že čokoládu mám rada, u nás známa čokoládová verzia ma vôbec neláka, myslím si, že kombinácia sladkého cesta, sladkej čokolády a sladkého kokosu je jednoducho príliš sladká. Ale súťažiaci ho pripravovali v rôznych verziách - ovocných aj iných, a pretože ja milujem ovocné dezerty a aj maliny, inšpirovalo ma to vyskúšať ho v malinovej verzii. 

 

 

 

POTREBUJEME (na cca 15 kusov) :

 

KORPUS 

 

125g maslo

70g kryštálový cukor

1 ČL vanilkový extrakt

2 celé vajíčka, 

120g hladkej a polohrubej múky v pomere 3:1

1 prášok do pečiva, 

1/2 šálky mlieka  

 

MALINOVÝ ROZVAR NA NAMÁČANIE

 

200-250 g mrazené maliny

1 dl voda

100-150 g kryštálový cukor (podľa chuti)

šťava z 1/2 citróna

1/2 ČL Agar

30g maslo 

 

INÉ

 

strúhaný kokos

smotana na šľahanie

stužovač 

práškový cukor na osladenie šľahačky 

 

PRÍPRAVA :

 

Na korpus maslo s cukrom a vanilkovým extraktom vymiešame do peny, postupne vmiešame vajíčka, múku zmiešanú s práškom do pečiva a mlieko. Cesto rozotrieme na menší plech vystlaný papierom na pečenie (cca 25x25 cm), a pečieme asi 25 minút pri teplote 180°C (vyskúšame špajdľou). 

 

Upečený korpus necháme vychladnúť, veľmi opatrne prevrátime, stiahneme papier, orežeme okraje, pokrájame na menšie rovnaké kúsky. Upozorňujem, že toto maslové cesto je po upečení naozaj krehké a treba s ním narábať veľmi opatrne (mne sa korpus pri obracaní zlomil a časť cesta sa rozpadla - použijem na nejakú rýchlu nepečenú dobrotu). Možno nabudúce pokrájam cesto bez obracania priamo na papieri. Ale na druhú stranu je korpus naozaj vláčny a jemný. Ale ak máte svoj obľúbený korpus kľudne použite ten.

 

Pokiaľ sa pečie korpus pripravíme si rozvar, do ktorého budeme namáčať kocky. Mrazené maliny rozvaríme s vodou, prepasírujeme, pridáme cukor, citrónovú šťavu, agar, pár minút prevaríme, vypneme a vmiešame maslo. Zmes necháme čiastočne vychladnúť. Vo vlažnom rozvare veľmi opatrne (cesto je krehké) zo všetkých strán namočíme kocky cesta pomocou 2 vidličiek a hneď obaľujeme v kokosovej múčke, tiež pomocou vidličiek. Necháme stuhnúť v chladničke alebo v chladnej miestnosti. 

 

Aj v tejto podobe bude koláčik výborný, takže ho môžete, ale nemusíte plniť a zdobiť. Ja som chcela vypichnúť ovocnú chuť, tak som jednotlivé kúsky naplnila malinovým džemom a vrch ozdobila šľahačkou, ktorú som pripravila so stužovačom, aby mi pekne držala v nastriekanom tvare.

 

 

 

Jamky do stuhnutých kociek som robila pomocou nástroja na odstránenie jadrovníkov z jabĺk zhora otvor, ktorý siahal cca do tretiny až polovice kociek, a do otvoru som pomocou cukrárskeho vrecka vstrekla redší malinový džem. Vrch som ozdobila pripravenou šľahačkou. 

 

 

Foto : Internet

 

 

Ale garantujem vám, že tento koláčik na tanieri dlho nevydrží - je naozaj výborný. Maliny s kokosom sú výborná kombinácia. Koláčik je prudko žravý, nebude vám stačiť jeden kúsok, ani dva.  

 

 

Voňavé sušienky SPEKULATIUS

O týchto sušienkach som vedela už dávnejšie, čas ich vyskúšať však prišiel až tento rok na Vianoce, pretože mne v mysli Vianoce voňajú škoricou, klinčekmi, badiánom, zázvorom a pomarančom, a práve preto ma lákalo tieto voňavé keksíky vyskúšať. 

 

 

 

Pred ich prípravou, som sa snažila niečo sa o týchto sušienkach dozvedieť a zistila som, že SPEKULATIUS je druh krehkého adventného pečiva plného voňavého korenia, typického najmä pre región Nemecka, Belgicka a Holandska. Ja som si doteraz myslela, že tieto keksíky sú typické pre severské krajiny 🙈. Okrem vône a chuti je pre tieto sušienky typický reliéfny motív na povrchu - v domovských krajinách sa tvaruje v špeciálnych drevených formách alebo pomocou špeciálnych valčekov. Existuje viacero druhov týchto keksíkov :

 

- klasická verzia s výraznou chuťou korenia 

- jemnejšia mandľová verzia (keksíky majú na spodnej strane plátky mandlí) 

- maslová verzia, ktorá obsahuje menej korenia a vyšší podiel masla 

 

Ja som sa rozhodla vyskúšať klasickú verziu s výraznejšou chuťou korenia. Zistila som, že existujú aj hotové zmesi korenia Spekulatius, u nás v malom meste ich však nebolo možné zohnať, tak som si vyrobila vlastnú zmes podľa receptúry, ktorú mi ponúkol Google, a túto som doplnila ešte o štipku drveného koriandra. Čo sa tvaru týka, zvolila som okrúhly tvar, pretože som chcela povrch zdobiť reliéfom pomocou okrúhleho dreveného razítka. 

 

POTREBUJEME (na 1 plech sušienok) :

 

125 g masla izbovej teploty

1 žĺtok

100 g trstinového cukru

175 g hladká múka 

1-2 ČL korenia Spekulatius

štipka soli 

  

Zmes korenia Spekulatius

 

8 dielov mletá cejlónska škorica (alebo klasická)

2 diely mletý muškátový orech

2 diely mleté klinčeky

1 diel mletý zázvor

1 diel mletý kardamón

1 diel mleté biele korenie

 

 

 

Ja som k tejto zmesi doplnila 1/2 dielu mletého koriandrového semena, okrem toho existujú aj verzie s anízom či muškátovým kvetom - je to variabilná zmes, ale základnú verziu odporúčam dodržať, pretože každé korenie tú má svoju úlohu a spolu tvoria harmonický celok, ktorý je typický pre tieto sušienky. Pre dosiahnutie žiadaného efektu odporúčam do cesta použiť čerstvé koreniny, ktoré sú ešte plné chuti a vône.

 

PRÍPRAVA : 

 

Maslo s cukrom vyšľaháme do peny, pridáme vajíčko (žĺtok) a múku zmiešanú so soľou a korením. Múku pridávame postupne, pretože každý žĺtok či vajíčko má predsa len inú veľkosť. Zo surovín vypracujeme kompaktné, nelepivé cesto, ktoré zabalíme do fólie a cez noc necháme odležať v chladničke, aby sa chute prepojili. Na prípravu týchto sušienok existuje množstvo receptov, drvivá väčšina s pridaním prášku do pečiva či jedlej sódy, ja som s ohľadom na zdobenie povrchu vzorom zvolila verziu bez kypridla, pretože som sa bála, že ak sa sušienky nafúknu, tak sa vzor stratí. Vo výsledku kypridlo vôbec nechýba, keksíky sú vláčne aj bez neho. 

 

 

 

  

Na druhý deň necháme cesto pri izbovej teplote povoliť a na jemne pomúčenej podložke vyvaľkáme na hrúbku cca 3 mm. Príliš tenké keksíky budú suchšie. Ja na vaľkanie používam silikónovú podložku, ktorú netreba veľa posýpať múkou. Priveľa múky môže spôsobiť, že sušienky budú po upečení tvrdé a drobivé. Z cesta vykrojíme sušienky a môžeme alebo nemusíme ozdobiť vzorom. Vykrojené kusy ukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie a v rúre zohriatej na 180°C pečieme cca 12-15 minút. Po upečení necháme vychladnúť a skladujeme v uzavretej nádobe. Ja ich skladujem v sklenenej dóze s vrchnákom opatreným tesniacou gumou a aj po takmer mesiaci sú keksíky krásne vláčne a príjemné na chuť. 

Dvojitá dávka :

 

Ak chcete urobiť dvojitú dávku, použite namiesto žĺtka celé vajíčko a množstvo statných surovín zdvojnásobte. Množstvo korenia si každý dá podľa svojej chuti, ja mám rada výraznejšiu vôňu, takže som dala asi 2,5 - 3 ČL na túto menšiu dávku oproti pôvodne odporúčanej dávke 1 ČL, v ceste sa to stratilo a po upečení zostala v keksíkoch taká akurátna chuť aj vôňa. Aj napriek množstvu korenia ktoré som použila, nie sú vôbec prekorenené a po zjedení na jazyku zostáva iba ľahučký závan zmesi korenín.