Dobroty na tanieri

MAKRÓNKY ... milované aj nenávidené. Sledujem aj zahraničné stránky a zistila som, že makrónky sú celosvetovým fenoménom. Ženy a aj zopár mužov z celého sveta sa pokúšajú upiecť dokonalé makrónky. Mnohí iba dlho sledujú a boja sa vyskúšať. A ja chcem dodať odvahu práve tým, a preto som sa rozhodla posunúť ďalej moje skúsenosti s ich prípravou - možno niekomu pomôžu.

Zdroj : archív autora

Úplne na úvod musím povedať, že nie som žiadny odborník na makrónky, som laik a samouk. Neabsolvovala som žiadne kurzy, nevidela som žiadne videá, nečítala som žiadnu odbornú literatúru o ich príprave. Iba ich mám rada - kvôli ich variabilite a možno aj preto, že mám rada výzvy, pretože makrónky sú vyššia cukrárina. Za 8 rokov som upiekla okolo 2500 kusov makróniek. Intenzívne sa im venujem posledné 2-3 roky. Ale za tie roky som o nich zistila kopec zaujímavých vecí - napriek prvému dojmu z receptu je často ťažké docieliť uspokojivý výsledok, pretože vlhkosť, technika miešania aj kalibrácia rúry ovplyvňujú úspech.

Zdroj : archív autora

S makrónkami som sa prvý krát stretla v roku 2017. V časopise o varení som zbadala recept a povedala som si, že ich vyskúšam. Žiadne videá, žiadne znalosti - jednoducho som išla do nich. Napodiv, hneď úplne prvý pokus bol pomerne úspešný, pretože to boli makrónky a nie piškóty - mali totiž "nožičky" - to je totiž to, čo vizuálne odlišuje piškóty od makróniek. A dokonca boli plné aj keď samozrejme mali kopec nedostatkov. Ale nedalo mi nevyskúšať ich znovu, a potom znovu a znovu. Môžete porovnať prvý a druhý pokus, oboje majú škrupinky zafarbené Matcha čajom, ale progres je viditeľný.

Pokus č. 1, foto archív autora

Pokus č. 2 (reparát), foto archív autora

Takže ideme na to.

1. ČO SÚ MAKRÓNKY

Makrónky sú jemné cukroviny z mandľovej múky, vaječných bielkov a cukru, ktoré sa skladajú z dvoch chrumkavých škrupiniek (pusiniek) spojených plnkou. Typický je pre ne oblý okrúhly tvar a pestré farby. Sú považované za luxusnú a delikátnu pochúťku. Považujú sa za náročnejšiu cukrársku disciplínu, niekedy označovanú aj ako "cukrárska maturita", kvôli citlivosti na presný postup pri ich príprave. Považujú sa za francúzsky dezert, ale ich pôvod siaha do Talianska (spomína sa 8. až 16. storočie). Názov je odvodený z talianskeho macarone alebo maccarone. Prvé zmienky o mandľových koláčikoch sa objavujú v benátskej kuchyni.

Za ich domovinu sa považuje Francúzsko, kam ich v 16. storočí mala priniesť Katarína Medicejská. Pôvodne išlo o jednoduché mandľové sušienky, ktoré až začiatkom 20. storočia v Paríži dostali dnešnú podobu – dve pusinky spojené krémom. Modernú podobu dvoch mandľových pusiniek spojených plnkou spopularizoval Pierre Desfontaines z parížskeho salónu Ladurée.

Hlavné charakteristiky makróniek, ktoré ich robia jedinečnými :

Zloženie: Základom je mandľová múka, cukor a sneh z vaječných bielkov.

Textúra: Pri zahryznutí jemne chrumkavé, vo vnútri vláčne a mäkké.

Vzhľad:

Hladký a lesklý povrch, s jemne poréznym alebo volánikovým okrajom v spodnej časti, ktorý sa nazýva "nožička" alebo "suknička" (podľa tvaru). Ďalším znakom sú pestré farby.

Makrónky s "nožičkou" - nožička je porézny spodný okraj, kolmý na podložku

Zdroj : archív autora

Makrónky so "sukničkou" - suknička je porézny spodný okraj, ktorý smeruje šikmo von

Zdroj : archív autora

2. ZÁKLADNÉ SUROVINY

Makrónky sú v podstate veľmi jednoduchý dezert čo sa surovín týka a nie sú ani finančne náročné, keď prepočítate suroviny na 1 kus. Dokonca ani príprava sa na prvý pohľad nezdá zložitá - ale to je veľký, ba priam obrovský omyl.

Základné suroviny sú v závislosti od použitej metódy prípravy 4 alebo 5 :

mandľová múka

vaječné bielky

práškový cukor

kryštálový alebo krupicový cukor

voda*

MANDĽOVÁ MÚKA

Mandľová múka sú najemno zomleté mandle. Mandľová múka je dôležitá - je jednou z dvoch surovín, od ktorých závisí kladný výsledok. Na trhu existuje viacero značiek či dodávateľov, ale ani dobrá značka vám nedá 100%-nú istotu, pretože sa môže stať, že niektorá šarža je mastnejšia či zrnitejšia a potom makrónky nevyzerajú tak ako majú, alebo v horšom prípade budete mať iba piškóty alebo sušienky. Ak máte dobrý mixér, mandle je možné zomlieť aj doma, ale tiež to má svoje úskalia - príliš dlhé mixovanie môže mandle urobiť mastnými. Ja používam celé roky 3 druhy mandľovej múky a nemala som žiadny problém. Mne sa najlepšie pečie s mandľovou múkou, ktorú predávajú obchodné reťazce Kaufland a Lídl, alebo značka topCake (kupujem cez internet - balenie má 1 kg). Z Kauflandu používam veľké (myslím že 400 alebo 500 g) aj malé balenia (100 alebo 200g), Lidl má myslím 200g balenie.

Zdroj : Internet

Mandľovú múku môžete použiť z lúpaných mandlí aj z mandlí so šupkou, vtedy však musíte počítať s tým, že škrupinky budú "prskané", tie šupky tam trocha budú vidieť, ale je to celkom zaujímavý efekt.

Zdroj : archív autora

Okrem mandľovej múky môžete makrónky upiecť prakticky z akýchkoľvek mletých orechov (vlašských, lieskových, arašidov, pistácií, ...) alebo z náhrady orechov (tigrie orechy), ale pri náhrade orechov treba zmeniť pomer surovín. Podstatné je aby orechy neboli mastné. Ja som okrem makróniek z mandľovej múky robila makrónky z lieskovcov, vlašských orechov a z tigrích orechov, čo je náhrada orechov pre alergikov. Pomer jednotlivých surovín môže byť rôzny - môžete nimi nahradiť iba časť mandľovej múky, alebo úplne celú. Chystám sa vyskúšať makrónky z mletých pistácií a arašidov.

Okrem orechov rôzneho druhu je možné makrónky upiecť aj z obyčajnej múky, kokosovej múčky, maku, cíceru a neviem ešte z čoho všetkého - možností je veľa. Najbližšie sa chystám vyskúšať namiesto mandlí použiť kokosovú múčku.

Veľkou výhodou je, že makrónky môžete upiecť aj z nevydarených škrupiniek. Tieto sa vysušia (na vzduchu alebo v rúre), rozmixujú, preosejú a použijú sa namiesto mandľovej múky a práškového cukru do nových makróniek (alebo na zdobenie). Paradoxne tieto "repasované" makrónky sa mnohokrát podaria lepšie ako originál. Zvyčajne sa robia francúzskou metódou, ale menia sa gramáže surovín, majú teda svoj vlastný recept.

VAJEČNÉ BIELKY

O tejto surovine sa vedú obsiahle diskusie - najmä čo sa týka ich čerstvosti, prípadne formy. Niektoré ženy používajú (v závislosti od použitej metódy) staršie bielky (min. 3-5 dní), niektoré priamo z chladničky, niektoré bielky v tekutej forme alebo výlučne sušené bielky (ale o tých si povieme až inokedy - nepatria ku klasickým surovinám). Ja som začínala s bielkami izbovej teploty (pri francúzskej metóde), pri talianskej používam bielky priamo z chladničky. Tekuté balené bielky som nikdy neskúšala. Makrónkam zo sušených bielkov venujem samostatnú kapitolu - sú trocha odlišné od tých klasických.

CUKOR

Používam úplne klasický práškový a kryštálový či krupicový cukor, ktorý dostať bežne v obchodoch. Práškový cukor je potrebné preosiať, aby sa dobre prepojil s mandľovou múkou a neboli v ňom hrudky, ktoré by mohli vizuálne narušiť vzhľad makróniek.

VODA

Voda sa používa pri talianskej metóde na prípravu cukrového sirupu, ktorý sa pridáva k bielkom. Používa sa bežná voda z vodovodu, ktorá sa spolu s cukrom zohreje na určitú teplotu a po jej dosiahnutí sa pomaly prilieva k speneným bielkom.

3. VYBAVENIE

Na prípravu makróniek budete potrebovať určité vybavenie, bez ktorého sa nezaobídete :

Kuchynská váha

Váhu odporúčam digitálnu - potrebujete vážiť presne na gramy. Na zahraničných stránkach som videla recepty na hrnčeky, ale osobne tomuto spôsobu prípravy neverím a neskúšala som ho. Viem z vlastnej skúsenosti, že aj pri zmene receptu o pár gramov, sa mi makrónky nepodarili.

Podložky

Tiež sú predmetom rozsiahlych diskusií, pretože každú rúra lepšie spolupracuje s inou podložkou.

Používa sa najmä :

papier na pečenie,

teflonové podložky (odporúčané sú svetlé),

silikónové podložky hrubšie,

silikónové podložky tenšie so sklenenými vláknami

Ja som začínala na takejto hrubšej silikónovej podložke s vystúpenými okrajmi, ktoré pomáhajú najmä na začiatku udržať nastriekanému cestu tvar. Pri tejto podložke treba škrupinky piecť o 1-2 minúty dlhšie, pretože silikón je hrubší ako pri iných podložkách. Táto podložka je asi najmenej obľúbená, ale mne sa na nej makrónky darili - teda určitý čas, potom zrazu zasa nie. Za mňa je to na začiatok dobrý pomocník, zabezpečí rovnakú veľkosť a tvar nastriekaných makróniek.

Zdroj : Internet

Zdroj : archív autora

Čo je však dôležité - podložky (ako aj ostatné vybavenie) nesmú byť mastné, veľa žien ich pred použitím odmasťuje vysoko percentným čistým bielym alkoholom alebo octom.

Hrubšiu silikónovú podložku som po 7 rokoch vymenila za tenšiu silikónovú podložku so sklenenými vláknami.

Zdroj : Internet

Často sa používajú teflónové podložky (svetlé). Ja ich tiež skúšam, ale mne najviac vyhovuje práve silikónová podložka so sklenenými vláknami. Toto sú práve tie úskalia, každá makrónkárka si musí podľa svoje rúry nadstaviť čo jej bude najviac vyhovovať, s akou podložkou, teplotou, dĺžkou pečenia, receptom bude mať najlepšie výsledky.

Mnohé ženy úspešne pečú aj na papieri na pečenie - tam treba piecť kratšie a na nižšej teplote, pretože papier je tenší ako podložky. Pod papier sa vkladá šablóna s predtlačenými tvarmi, ktorá sa po nastriekaní vyberie. Mne sa na papieri nedaria, vždy mi praskli.

Plechy na pečenie

Odporúčam 2 kusy, pretože väčšina receptov vyjde na dve podložky. Ja používam klasické tmavé, ktoré boli súčasťou rúry, mnohé ženy dávajú prednosť svetlým plechom, kvôli nižšej teplote.

Zdroj : archív autora

Ďalej budete potrebovať :

Misy (1-2 kusy)

Sitko

Malé misky (na váženie bielkov)

Hrniec*

Cukrársky teplomer*

Stierky (2-3 kusy)

Cukrárske vrecká (stredné až väčšie)

Cukrárske špičky s hladkým otvorom veľkosti 8-10 mm (aspoň 2 kusy)

Kuchynský robot alebo ručný mixér

4. METÓDY PRÍPRAVY

Existujú 3 základné metódy :

Francúzska metóda

Švajčiarska metóda

Talianska metóda

FRANCÚZSKA METÓDA

Táto metóda sa na prvý pohľad zdá najjednoduchšia na prípravu, ale je to iba zdanie. Pusinka, ktorá je základom makróniek sa tu pripravuje za studena - surové bielky sa vyšľahajú s krupicovým / kryštálovým cukrom na pevný sneh, ktorý sa po vyšľahaní spája so zmesou mletých mandlí a práškového cukru. Potiaľto sa to stále zdá jednoduché, ale ... takto pripravená pusinka (bielky s cukrom) je najmenej stabilná a extrémne citlivá prakticky na všetko - dĺžku šľahania, druh podložky, vlhkosť ako v miestnosti, tak aj vonku, podmiešanie alebo premiešanie makronáže, teplotu a dĺžku pečenia. Pri tejto metóde je dôležité bielka šľahať dlhšie na nižšej rýchlosti (môže to v závislosti od druhu mixéra trvať aj 10-25 minút) a cukor do bielok pridávať po malých dávkach, niektoré ženy pridávajú cukor po lyžičkách.

Ja som s touto metódou začínala a makrónky sa mi darili, boli plné, jednoducho super. Potom som musela zmeniť podložku a odvtedy ani ťuk - ten istý recept, ten istý postup, tá istá rúra a výsledok prinajmenšom neuspokojivý. Jediné, ktoré sa mi v poslednej dobe podarili touto metódou boli makové makrónky, kde sa namiesto mandľovej múky používa mletý mak.

Zdroj : archív autora

ŠVAJČIARSKA METÓDA

Táto metóda je čo sa prípravy týka, niekde medzi francúzskou a talianskou metódou. Makrónky sa pripravujú bez cukrového sirupu, teda príprava je jednoduchšia ako pri talianskej metóde so sirupom, ale oproti francúzskej metóde sa bielky spolu s krupicovým cukrom zahrejú nad parou na určitú teplotu (môj recept uvádza teplotu 42°C) a až potom sa z nich šľahá pusinka. Takže potrebujete cukrársky teplomer. Ale pusinka je vďaka zahriatiu bielkov stabilnejšia ako pri francúzskej metóde a výsledky sú istejšie. Túto metódu osobne využívam najmenej, ani vlastne neviem prečo - myslím že som ju použila možno 3-4x. Ale všeobecne je to obľúbená metóda.

Zdroj : archív autora

TALIANSKA METÓDA

Táto metóda je na prvý pohľad a aj reálne najzložitejšia, pretože musíte uvariť cukrový sirup, ktorý po dosiahnutí určenej teploty (najčastejšie sa uvádza teplota 118°C) pomaly po stene misy pridáte do spenených bielkov a vyšľaháte pusinku s pevnou špičkou. Takže nutný je cukrársky teplomer a kuchynský robot je veľkým pomocníkom, keďže musíte jednou rukou vlievať do šľahajúceho sa bielka horúci cukrový sirup.

Zdroj : archív autora

Táto metóda má vo všeobecnosti najistejší výsledok - pusinka pripravená touto metódou je najstabilnejšia a upečené škrupinky sú hladšie a lesklejšie ako pri iných metódach. Mojej rúre táto metóda vyhovuje najviac a používam ju najčastejšie - iba občas skúsim inú metódu, z nostalgie alebo aby som nevyšla z cviku.

5. DĹŽKA ŠĽAHANIA PUSINKY

Ďalšie z úskalí týchto cukroviniek - neexistuje žiadny konkrétny čas. Dĺžka šľahania bielkov s cukrom závisí najmä od druhu aj výkonu mixéra či kuchynského robota.

Všeobecne platí, že pri francúzskej metóde sa pusinka musí šľahať na nižšie obrátky a dlho, pokiaľ sa v metle nevytvorí guča sladkého snehu. Ale neplatí to úplne vždy a pre každého. Preto sa makrónky považujú za náročnú cukrársku disciplínu. Talianska a švajčiarska metóda znesie aj šľahanie na vyššom stupni, ale tiež to neplatí celoplošne a pre každého. Lepšie je šľahať na strednom stupni a dlhšie - do pusinky sa nedostane toľko vzduchu a nastriekané škrupinky nebudú mať toľko vzduchových bublín, ktoré vedia narobiť šarapatu pri pečení.

Zdroj : archív autora

6. DĹŽKA MIEŠANIA MAKRONÁŽE

Platí to, čo aj pri šľahaní pusinky. Neexistuje konkrétny čas miešania. Makronáž sa mieša zvyčajne silikónovou stierkou, a to v podstate dvomi spôsobmi. Pri francúzskej a švajčiarskej metóde sa zmes mandlí a práškového cukru pridáva do vyšľahanej pusinky a pri talianskej metóde sa vyšľahaná pusinka pridáva do pasty z mandľovej múky, práškového cukru a surového bielka. Zmes sa stierkou krátko zmieša a potom sa pritláča stierkou o steny misy, aby sa z nej vytlačili vzduchové bubliny.

Čas miešania je individuálny a závisí aj od stupňa vyšľahania pusinky, ale všeobecne platí, že zmes má plynule bez pretrhnutia stekať zo stierky, alebo sa zmesou dá v mise plynulo napísať číslo 8 alebo 88. Problémom je, že zmes nesmie byť ani podmiešaná (krátko miešaná) - škrupinky nebudú pekné hladké, ani premiešaná (dlho miešaná), potom sa škrupinky roztečú, nezdvihnú sa a sú krehké. Všeobecná rada je, radšej o 1-2 zamiešania menej ako viac.

Zdroj : archív autora

7. STRIEKANIE A SUŠENIE MAKRÓNIEK

Budete potrebovať cukrárske vrecko a cukrársku špičku s hladkým otvorom, veľkosť 8 -10. Odporúčam veľkosť 8. Cez väčšiu špičku cesto rýchlejšie tečie a môže byť problém ustrážiť množstvo. Z vrecka odstrihnete spodný koniec, vložíte špičku a celé vrecko si dáte do nejakej vyššej a užšej nádoby (nadstavec mixéra, vyšší pohár alebo šálka, malá váza, vyšší zaváraninový pohár, ...). Vrecko zatiahnete a vrch je dobré zaistiť sponou, ale nie je to podmienkou.

Zdroj : archív autora

Podložku položíme na rub pekáča na pečenie. Vrecko so zmesou držíme úplne kolmo na podložku a miernym tlakom vytláčame cesto na podložku, striekanie každej škrupinky ukončíme uvoľnením tlaku na vrecko a rýchlym pohybom mierne vľavo či vpravo, aby nám nezostávala na vrchu cesta špička. Chce to chvíľu cvičiť, ale nemal by to byť problém. Správne vymiešaná makronáž sa do pár sekúnd na podložke roztiahne do požadovaného tvaru.

Zdroj : archív autora

Keď máme nastriekanú celú podložku, plechom pár krát buchneme o stôl či linku. Ja pár krát (5-10x) pekáč s podložkou spustím dole asi z výšky 15-20 cm. Prípadné viditeľné bubliny prepichneme zľahka špáradlom. Dierka sa pri pečení zacelí. Takto pripravené makrónky buď sušíme pokiaľ ich povrch na dotyk nelepí (francúzska a švajčiarska metóda) alebo ich hneď vkladáme do vyhriatej rúry (talianska metóda). Pri sušení je tiež viacero možností - niekto suší na vzduchu, niekto v rúre pri určitej teplote. Mne viac funguje sušenie na vzduchu. Je to opäť individuálne a každý si musí nájsť ten vlastný spôsob, ktorý mu bude vyhovovať.

8. PEČENIE MAKRÓNIEK

Ja popíšem pečenie v obyčajnej domácej elektrickej rúre, pretože nemám profesionálnu rúru. Aj tu platí, že si musíte vysledovať program, teplotu a čas pečenia podľa svojej rúry. Ja pečiem v mojej rúre pri teplote 135°C / 16-17 minút.

Všeobecne platí, že lepšie výsledky sú s umiestnením podložky na rube pekáča z dôvodu rovnomernejšieho prúdenia teplého vzduchu pri pečení, ale poznám aj dievčatá, ktoré pekáč neotáčajú a makrónky majú krásne. Ja plech otáčam.

Na začiatku som piekla na programe horný a dolný ohrev, ale potom som zistila, že viac mi vyhovuje kvôli rovnomernejšiemu prúdeniu vzduchu v mojej rúre, ktorá trocha viac pečie vzadu - program horný a dolný ohrev s ventilátorom. Dĺžka pečenia v mojej rúre je 16-18 minút. Niekto zhruba v polovici pečenia plech otáča, ja neotáčam. V zásade platí, že škrupinky sú upečené keď sa pri dotyku nehýbu. V závislosti od prípravy škrupiniek sa môže doba pečenia líšiť - horšie sa pečú kakaové škrupinky, alebo škrupinky obsahujúce veľa farby. Tieto treba piecť o pár minút dlhšie. Škrupinky pečené na tenšej teflónovej podložke alebo papieri na pečenie sa môžu piecť kratšie a na nižšej teplote.

Vždy však nechajte upečené škrupinky úplne vychladnúť na podložke a pekáči, inak hrozí, že sa spodné časti odlúpia alebo škrupinky prasknú.

9. FARBENIE A ZDOBENIE MAKRÓNIEK

Makrónky sú typické svojou farebnosťou. Ja nie som prívržencom sýtych farieb, pretože je to predsa len umelá farba a okrem toho tieto makrónky púšťajú farbu v ústach a môžu zafarbiť zuby či jazyk. Ale páčia sa mi jemné pastelové farby alebo biele škrupinky jemne poznačené farbami.

Zdroj : archív autora

Čo sa farieb týka, používame samozrejme farby určené na potravinárske účely a treba si dať pozor na ich základ - nesmie byť olejový. Zvyčajne sa používajú farby gélové alebo práškové.

Na vytvorenie jednej rovnomernej farby sú vhodnejšie kvalitné práškové farby, ktorých stačí pridať naozaj iba štipku buď do snehu alebo do pasty, prípadne aj-aj pre intenzícnejšiu farbu a krásne zmes zafarbia, teda aspoň tie, ktoré používam ja (používam certifikovanú ukrajinskú značku laTarte, kupujem cez internet z ČR). Ale predtým som používala s výbornými výsledkami gélové farby, ktoré som kupovala v cukrárskych potrebách alebo cukrárskych obchodoch na internete (napr. zn. Fractal je super).

Zafarbiť makronáž môžete rôznymi spôsobmi :

1. Rovnomerné zafarbenie jednou farbou

Farbu (gélovú alebo práškovú) pridáme priamo do pasty alebo do snehu pri šľahaní, môžete aj aj. Takto sa farba dobre rozmieša a bude rovnomerná.

2. Jemné mramorové celoplošné zafarbenie škrupiniek

Pár kvapiek zvolenej farby (gélovej) kvapneme na povrch vymiešanej makronáže v mise a zľahka pár ťahmi farbu zapracujeme do cesta - stále musí byť vidieť rozdiel medzi farbami. Dobre to bude fungovať len s výrazne kontrastnými farbami. Takto zafarbenú zmes dáme do vrecka a striekame na podložku :

Zdroj : archív autora

3. Čiastočné farbenie

Pri tomto spôsobe odporúčam použiť gélové farby. Je to možné práškovými farbami, ale tieto nefungujú tak dobre ako gélové. Tu farbu / farby nepridávam do makronáže, ale označím farbami cukrárske vrecko ešte predtým, ako doň vlejem makronáž - ale pozor, nesmiete dať príliš hrubú vrstvu gélovej farby na jedno miesto, hrubá vrstva farby môže spôsobiť prasknutie škrupiniek počas pečenia :

Zdroj : archív autora

Zdroj : archív autora

Farby môžete ľubovoľne kombinovať. Môžete použiť jednu alebo viac farieb, farbiť biele alebo aj jemne zafarbené škrupinky :

Zdroj : archív autora

ZDOBENIE :

Zdobiť môžete pred pečením aj po upečení.

Pred pečením môžete zdobiť rôznymi posypmi (mleté orechy, káva, rozmixované pokazené škrupinky), neodporúčam zdobiť cukrovými perličkami ani prachom so sušeného ovocia - perličky sa môžu rozpustiť a poškodiť škrupinky, prach sa spečie a stratí farbu.

Rozmixované makrónkové škrupinky

Zdroj : archív autora

Po upečení môžete zdobiť rozpustenou čokoládou, drobnými perličkami, jedlými fixkami, pomocou šablón a sprayov, kráľovskou glazúrou, marcipánom, rozdrobeným mrazom sušeným ovocím ... možností je naozaj veľa. Ja najčastejšie zdobím rozpustenou čokoládou a drobným zdobením, mletými orechmi, sušenými malinami alebo sušenými jedlými kvietkami :

Biela čokoláda, lyofilizované maliny, mak

Zdroj : archív autora

Biela čokoláda, lyofilizované maliny, sekané pistácie

Zdroj : archív autora

Horká čokoláda, drvené vlašské orechy

Zdroj : archív autora

Čokoládová poleva, cukrové perličky, sušené ruže

Zdroj : archív autora

PLNENIE :

Posledným krokom je plnenie. Aj tu sú v podstate možnosti nebmedzené, teda môžete použiť rôzne krémy, čokoládovú ganache, džem, čersté ovocie ... ale musíte myslieť na to, že škrupinky sú jemné a mokrá plnka ich rýchlo rozmočí. Makrónky po naplnení musia "dozrieť" aspoň 12 hodín, aby škrupinky nasali časť vlhkosti plnky a prepojili sa ich chute a mokrá plnka ich aj za tento čas môže poškodiť. Preto neodporúčam krémy na báze tvarohu či Mascarpone alebo príliš veľa džemu. Mascarpone plnku používam len v kombinácii s bielou čokoládou, ktorú ju stabilizuje. Najčastejšie využívam čokoládovú ganache z rôznych druhov čokolády s ovocným či iným stredom, ktorý dodá sviežosť sladkým škrupinkám.