Makrónky - Február 2026

ARCHÍV. Začala som si ukladať jednotlivé pokusy aj s poznámkami, pretože som zistila, že takto mám najlepší prehľad o mojich makrónkových pokusoch. Posledné dva roky sa makrónkam venujem viac ako kedykoľvek predtým, snažím sa vychytať "muchy" aj vyskúšať nové recepty. Niekedy úspešne, občas neúspešne. Ale ako sa hovorí nevyskúšaš - nezistíš.

 

Pečenie č. 1 

 

Ako prvé som vo februári vyskúšala repasované či recyklované makrónky a tie ma veľmi potešili, vydarili sa super. Zároveň som si pri tomto recepte vyskúšala aj upravený spôsob prípravy - pomalé šľahanie bielkov na nižšej rýchlosti s veľmi pomalým pridávaním cukru. Recept na tieto krásky nájdete pod menovkou "makrónky".

  

Metóda  :  francúzska (repas)

Základ   :  kávové škrupiny

Sušenie :  áno, v rúre  

Farbenie : iba vrecko

Recept   :  ÁNO (nájdete pod menovkou "makrónky") 

 

Pečenie č. 2

 

Makrónky pre kolegyňu, ktorá mi dala voľnú ruku, čo sa týka farby či príchutí. Tak boli tieto žlté plnené čokoládovo-kávovou ganache s karamelovým stredom. Škrupinky sa vcelku vydarili, aj keď vždy to môže byť lepšie.

 

Metóda   :  talianska (s rozvarom)

Základ    :  mandľová múka topCake

Sušenie  :  nie

Farbenie :  áno (prachová farba latarte, odtieň Banana)

Plnka      : čokoládovo-kávová ganache, karamelový stred

Recept    : NIE 

 

Samostatný recept som nevkladala, ale recepty na túto metódu nájdete v sekcii "makrónky", taliansku metódu robím podľa rovnakého receptu, ktorý mi funguje najlepšie. Skúšala som aj iné recepty, ale pokusy nedopadli podľa mojich predstáv.  

 

Pečenie č. 3

 

Pri tomto pečení som vyskúšala nový recept, ktorý som si pomenovala ako makrónky 1,2. Recept je založený na váhe použitých bielkov a hodí sa najmä vtedy, keď potrebujete minúť bielky s hmotnosťou inou, ako uvádzajú recepty. Recept na tieto makrónky som tiež vložila ako samostatný (hľadajte pod menovkou "makrónky").  

 

 

Metóda   :  francúzska (skúška nového receptu)

Základ    :  mandľová múka topCake

Sušenie  :  áno

Farbenie :  áno (gélové farby)

Plnka     :  čučoriedková ganache, stred Lemon Curd

Recept   :  ÁNO (pod menovkou "makrónky") 

 

Pečenie č. 4

 

Po dlhšom čase som sa vrátila k pečeniu výlučne zo sušených bielkov, predchádzajúce 3 pokusy boli síce úspešné, ale vizuálne ma makrónky úplne neuspokojili. Tentoraz som testovala nový vysoko penivý Albumín (bielky v prášku) a podarili sa mi zatiaľ najkrajšie škrupinky, aj keď nie celkom dokonale hladké.

 

Časť škrupiniek som urobila hladkých a časť s velvet efektom. Tieto som piekla podľa receptu z kurzu, ktorý nemôžem zverejniť, ale s výsledkom nie som celkom spokojná, pretože neviem docieliť úplne hladké škrupinky a pritom iné ženy, ktoré pečú podľa rovnakého receptu ich majú nádherné hladké. Pre mňa je tento recept akoby zakliaty. Moja makronáž pripravená touto metódou nechce so mnou akosi spolupracovať, ale budem skúšať ďalej. 

 

Metóda   :  francúzska (albumín)

Základ    :  mandľová múka topCake

Farbenie :  áno (farba prášková latarte, odtieň Bramble)

Sušenie  :  áno (v rúre, 90°C / 6 minút)

Pečenie   :  145°C (horný a dolný ohrev + ventilátor)

Plnka      :  čučoriedková ganache, stred malinový džem

Recept    :  NIE  

Čučoriedková ganache :

 

  40 g čučoriedkové pyré (rozvarené a prepasírované čučoriedky)

120 g biela čokoláda

  20 g maslo 

 

Čučoriedkové pyré zohrejem po bod varu. 

Čokoládu posekám a roztopím (nemusí byť roztopená úplne).

K roztopenej čokoláde pridám horúce pyré, vymiešam do hladka, vmiešam maslo, vymiešam, premixujem ponorným mixérom (cca 30 sekúnd), prikryjem na kontakt potravinárskou fóliou, vložím na noc do chladničky. Na druhý deň premiešam stierkou, vložím do cukrárskeho vrecka a plním.  

 

Pečenie č. 5

 

Opäť pečenie zo sušených bielkov, ale podľa iného receptu. Škrupinky sa podarili v tom zmysle, že boli plné a mali slušné nohy, ale boli dosť zrnité, a to som mandľovú múku premixovala spolu s práškovým cukrom a preosiala. Ale asi som prišla na to, kde je chyba. Robila som podľa zahraničného receptu, a je možné, že majú oveľa jemnejší krupicový cukor ako u nás, takže nabudúce upravím postup. 

 

 

Metóda   :  francúzska (albumín)

Základ    :  mandľová múka topCake

Farbenie :  áno (farba prášková latarte, odtieň Salmon)

Sušenie  :  áno (v rúre, 90°C / 6 minút)

Pečenie   :  145°C (horný a dolný ohrev + ventilátor)

Plnka      :  NIE 

Recept    :  NIE 

                 recept nájdete pod menovkou "Ako na makrónky", 

                 časť makrónky z Albumínu"

 

Robila som z polovičnej dávky, ale aj tak mi množstvo vyšlo na 1 a pol podložky, a druhá, našťastie menšia časť škrupín sa nepodarila. Rozdiel medzi prvou a druhou várkou bol ten, že prvú várku som sušila v rúre (90°C / 7 minút), piekla na silikónovej podložke (145°C / 16 minút) a druhú várku som sušila na vzduchu presne ako uvádzal recept, piekli sa na teflónovej podložke (145°C / 15 minút) a boli z nich piškóty bez nôh, niektoré popraskané. Takže tu je vidieť to, že recept, ktorý funguje jednej cukrárke, druhej fungovať nemusí. Keď kúpim mandľovú múku, urobím ďalší pokus s upraveným postupom a výsledok pridám. 

 

Na fotografii sú piškóty (druhá várka) - makronáž bola rovnaká, rozdiel bol v podložke a v sušení. 

 

Nevydarené pokusy :

 

Február bol magnetom na nepodarky, ak rátam aj vyššie zmienené piškóty, tak to boli 4 nevydarené pokusy, toľko ich inokedy nemám ani za celý rok. Ale je to tým, že skúšam dosť nových receptov, z ktorých nie všetky fungujú.

 

Talianska metóda s velvet efektom, farba latarte Cherry wood

Vyzerali celkom fajn, ale boli úplne duté. 

Francúzska metóda - repas, pokus 1/1

sú škaredé ako noc, ale zato krásne plné 

 

 

 

   A pritom po nastriekaní vyzerali priam ukážkovo ..

 

A tretie boli už vyššie zmienené piškóty.

 

A posledné štvrté nepodarky boli tieto zo sušených bielkov - tu sa zmes ani nedala vymiešať, bolo to betónové lepidlo a zmes putovala do koša. Deň na to som zistila, že ďalšie dve žienky z našej skupiny mali úplne rovnakú skúsenosť v ten deň s rovnakým receptom. Takže buď bola zlá konštelácia hviezd alebo zlá šarža použitej mandľovej múky. Našťastie za 8 rokov sa mi to stalo len dva či tri krát.

Virálny japonský "cheesecake" po mojom

Napriek tomu, že ja osobne nie som milovníkom jogurtov a chesesecake nie je mojím obľúbeným koláčom, tento virálny "akože cheesecake" som musela vyskúšať. Zaujala ma jeho úplne jednoduchá, takmer až bezpracná príprava a bola som zvedavá či kombinácia sušienok a jogurtu presvedčí moje chuťové poháriky. A veruže áno - mne, ktorá jogurt zje iba z nutnosti a koláčom typu cheesecake sa vyhýba veľkým oblúkom, tento "akože cheesecake" chutil. A chutil aj kolegyniam v práci.

 

Zdroj : archív autora

 

 

 

Aj keď teda pravdou je, že mne najviac chutili moje vytunené verzie, najmä kombinácia jogurtu s príchuťou mango, ku ktorému som okrem sušienok pridala aj banán a maliny bola naozaj výborná ... čo už, ja som ovocný typ.

 

POTREBUJEME (na 4 porcie) :

 

2 kusy biely jogurt Milko (každý 140 g)

1 kus jogurt Milko príchuť Mango (140 g) 

1 balenie sušienky Lotus  

čerstvé maliny (prípadne mrazené) 

banán 

1/2 dl uvarená instantná káva 

4 ks vhodné nádoby (každá o objeme cca 1,5 dl)

 

PRÍPRAVA :

 

Pripravíme si suroviny. Uvarenú kávu necháme vychladnúť, maliny (čerstvé) umyjeme a osušíme. Sušienky sa dajú použiť rôzne - ja som použila Lotus, pretože iné sme doma nemali a za mňa to bola dobrá voľba, karamelová chuť sušienok výborne ladila s chuťou kávy aj s chuťou malín. Sušienky môžete použiť celé, ale ja som ich pokrájala na polovice, pretože som mala len obmedzené množstvo, tak aby mi vyšlo na všetky porcie. 

 

Takto nejako vyzerá originál verzia (foto požičané z internetu) - tie sušienky by cez noc mali celé zmäknúť, aj tá časť, ktorá nie je ponorená v jogurte : 

 

Zdroj : Internet

 

Ja som najskôr tiež plánovala urobiť iba základnú verziu z jogurtu a sušienok, ale môj maškrtný jazyk ma prinútil pridať aj nejaké iné chute ... takže z týchto pôvodne pripravených surovín ...

 

Zdroj : archív autora

  

... nakoniec boli tieto (na foto sú iba tri misky, ale nakoniec boli 4) :  

 

Zdroj : archív autora

 

Po vychladnutí kávy som jeden biely neochutený jogurt zmiešala s kávou podľa chuti a tak, aby jogurt nebol úplne riedky. Pôvodne som uvažovala, že sušienky namočím do kávy podobne ako keď pripravujem Tiramisu, ale tento chvíľkový nápad som zavrhla, pretože princípom tohto dezertu je to, že sušienky nasajú vlhkosť z jogurtu a celý dezert tým nadobudne pevnejšiu konzistenciu.

 

Zdroj : archív autora - verzia s kávou

 

Keď máme suroviny pripravené môžeme ísť vrstviť. Základná verzia je jednoduchá - do misky (cca do 2/3) dáme jogurt a do jogurtu vedľa seba "na stojáka" napicháme keksíky. Rovnako urobíme aj verziu s kávovým jogurtom. 

 

Posledná verzia bol jogurt s príchuťou mango, ktorý som rozmiešala, dala do misky, uložila doň keksíky a pomedzi ne som povtláčala čerstvé maliny a tenké kolieska banánu. Chuť banánu sa úplne, ale že úplne úplne stratila, ale maliny fungovali v jogurte výborne - pridali mu sviežosť a chuť, takže čo sa malín týka - čím viac tým lepšie.

 

Zdroj : archív autora - verzia s malinami a banánom

 

Moje polovice keksíkov boli práve tak vysoké ako moje zapekacie misky, takže povrch som uhladila, misky som uložila do uzatvárateľnej dózy a dózu vložila do chladničky na noc. Alebo nádobky môžete jednotlivo zabaliť do potravinárskej fólie a úplne ideálne bude použiť poháriky s viečkom.

 

Na druhý deň bola koštovka. A vôbec to nebolo zlé. Základná verzia s čistým jogurtom a sušienkami osloví priaznivcov jogurtu, verzia s kávou zasa milovníkov kávy a ovocná verzia milovníkov sviežich chutí. 

 

Zdroj : archív autora

 

Na tomto dezerte je najlepšie to, že okrem úplne jednoduchej prípravy ho môžete rôzne ochucovať a vytvoriť množstvo chutných verzií ... viem si predstaviť sviežu letnú verziu s ríbezľami, jahodami, černicami alebo čučoriedkami, karamelovú či kokosovú verziu. Mne v hlave práve pri písaní tohto receptu skrsol jeden nápad na dezert vychádzajúci z tohto receptu, ktorý skúsim zajtra pretaviť do reality.  

 

Jemná krémová polievka s batátom

Táto polievka je moja najobľúbenejšia, pretože je veľmi variabilná, rýchlo hotová, na suroviny nenáročná a veľmi chutná. Toto je už asi jej piata varianta, ktorú som robila a každá z nich bola výborná. Takže ju môžete použiť na prípravu v podstate akejkoľvek zeleninovej polievky - výsledkom je jemná krémová polievka bez použitia smotany či mlieka. Výraznejšej vône či chute zeleru sa vôbec nemusíte báť, varením sa zredukuje a vo výsledku ju ani neucítite.

  

 

Robila som zatiaľ základnú verziu so zemiakmi, potom so špargľou, s kôprom, s medvedím cesnakom a teraz s batátom. Ešte sa chystám vyskúšať nejaké zeleninové varianty, ktoré som obišla, tak uvidím aký bude výsledok. 

 

POTREBUJEME :

 

1 zväzok Sedano (stopkový zeler)

30 g maslo 

1 liter zeleninový vývar

1 kus batát 

1 PL ocot (voliteľné)

1/4 ČL kurkuma

soľ

korenie

 

  

PRÍPRAVA :

 

Najskôr si pripravíme suroviny. Stopkový zeler (Sedano) umyjeme, odkrojíme spodnú časť a stonky pokrájame na cca pol centimetra hrubé kúsky. Batát ošúpeme a pokrájame na menšie kúsky. Vývar zohrejeme. 

 

Do hrnca dáme maslo, pokrájaný stonkový zeler, prikryjeme a na miernom teple dusíme 10 minút, občas premiešame - zeler nesmie zhnednúť. Po 10 minútach pridáme pokrájaný batát, vývar, premiešame a varíme cca 20-25 minút, pokiaľ zeler aj batát nie sú mäkké. Vývaru pridáme toľko, aby zeler a batát boli ponorené. Zvyšok vývaru si necháme - môže sa hodiť na úpravu konzistencie polievky vo finále.

 

Keď je zelenina uvarená rozmixujeme ju a precedíme, pretože stonkový zeler má dlhé "vlasy", ktoré sa úplne nerozmixujú a pri konzumácii by mohli prekážať. Po rozmixovaní polievku môžeme doplniť vývarom ak je to potrebné, ochutíme ju soľou, korením a ak máte radi polievky na kyslo, tak aj kvapkou octu (odporúčam). Je naozaj lahodná a myslím si, že osloví aj tých, ktorí nemajú radi zeleninové polievky. Výborná je s kúskami opečenej slaniny alebo sušenej šunky, alebo len posypaná čiernym sézamom či len tak.

 

 

NÁUČNÉ OKIENKO :

 

Stopkový zeler aj batáty patria medzi nutrične bohaté potraviny, ktoré majú detoxikačné, protizápalové či diuretické účinky. Podporujú chudnutie, znižujú krvný tlak, cholesterol, posilňujú imunitu a zlepšujú trávenie. Zeler je bohatý na antioxidanty, vitamíny K, C, draslík a najúčinnejší je samozrejme vo forme čerstvej šťavy (nalačno), ale aj po uvarení je určite organizmu prospešnejší ako nejaké tučné potraviny. Batáty vďaka vysokému obsahu vlákniny, draslíka a vitamínov podporujú imunitu, zdravie srdca a trávenie, pričom sa odporúča konzumovať ich aj so šupkou. 

 

 

Rýchla banánovo - malinová maškrta

Občas sú chvíle, keď sa mi zažiada zdravšia maškrta. A toto je naozaj veľmi chutná rýchlovka, nenáročná na suroviny ani prípravu. V podstate je hotová za pár minút. A potrebujete na ňu iba tri základné suroviny.

 

 

 

Tento dezert je variabilný - môžete ho robiť vo verzii "sugar free", teda úplne bez pridaného cukru, alebo osladiť maliny troškou cukru alebo kvapkou medu či iného sladidla podľa chuti, doplniť banánovú zmes proteínom - podľa chuti.  

  

SUROVINY (na 1 porciu) :

 

1 veľký banán

1 ČL kakaový prášok

čerstvé alebo mrazené maliny 

 

1-2 ČL kryštálový cukor (voliteľné)

1/4 ČL škrob (voliteľné) 

 

 

 

PRÍPRAVA :

 

Banán ošúpeme, pokrájame na menšie kusy a spolu s kakaovým práškom rozmixujeme na hladkú kašu. Doplníme malinami. Sladký banán a kyslasté maliny spolu krásne hrajú a vzájomne sa chuťovo dopĺňajú.

 

Ak použijete čerstvé maliny, môžete ich použiť vcelku alebo popučiť. Celé maliny sú vizuálne zaujímavejšie, popučené maliny sa budú lepšie naberať lyžičkou. Ja som robila obe verzie a obe boli výborné.

 

Mrazené maliny zvyknem rozvariť s troškou vody na kašu, môžete alebo nemusíte osladiť lyžičkou či dvomi cukru, podľa chuti. Samotné maliny sú po rozvarení riedke, preto tu máme dve možnosti ako ich zahustiť - buď ich budeme variť tak dlho, pokiaľ sa prebytočná tekutina neodparí a nevznikne nám akoby riedky džem, alebo ich zahustíme škrobom rozmiešaným v troche studenej vody. 

 

A potom už iba vrstvíme. Ja som vrstvila do pohárika, pretože som si túto dobrotu chcela zobrať do práce, ale pokojne môžete aj do misky či šálky. Na tejto dobrote si môžete pochutnať hneď alebo ju uzatvorenú dáme vychladiť do chladničky. Keďže ide v podstate o čerstvé, tepelne neupravené suroviny, tento dezert nie je určený na dlhšie státie a treba ho čo najskôr skonzumovať. Ale v chladničke v uzatvorenom pohári vydrží 2-3 dni bez ujmy. 

 

 

 

Mrkváče

Mrkvové koláčiky plnené slivkovým lekvárom poznám, teda skôr mi je známe, že existujú, ale sama som ich doteraz nerobila, vlastne ani neviem prečo. Ochutnala som koláčiky, ktoré ponúkajú obchody a až príspevok kamarátky Majky na sociálnej sieti ma navnadil ich vyskúšať podľa jej receptu. 

 

 

Teraz ľutujem, že som urobila iba polovičnú dávku, pretože sú rýchlo pripravené, ak teda nerátam dobu odpočinku cesta v chladničke a boli naozaj výborné. Minuli sa veľmi rýchlo. Ich benefitom je, že v podstate neobsahujú takmer žiadny pridaný cukor. A ak použijete zdravšiu variantu plnky a odpustíte si poprášenie cukrom po upečení, môžu byť úplne "sugar free". 

 

Zvyčajne sú plnené slivkovým lekvárom, ja som na náplň použila sušené slivky, ktoré som krátko karamelizovala v troche červeného vína ochuteného voňavým korením.

 

POTREBUJEME (na cca 35 - 40 kusov) :

 

cesto 

 

200 g čerstvá mrkva

200 g maslo

200 g polohrubá múka

1 ČL citrónová šťava

1 ČL prášok do pečiva

 

plnka

 

sušené slivky (1 kus na 1 koláčik) 

1 dl suché červené víno  (alebo čaj či voda)

1 ČL krupicový cukor 

voňavé korenie alebo škorica podľa chuti 

 

Sušené slivky môžete nahradiť hustým slivkovým lekvárom, ktorý môžete ale nemusíte ochutiť kvapkou rumu či rumovej arómy a štipkou voňavého korenia. 

 

 

PRÍPRAVA :

 

Pripravíme si všetky suroviny. Ak budete plniť sušenými slivkami ako ja (odporúčam), je potrebné slivky najskôr pripraviť. Ja som celé slivky (bez kôstok) vložila do menšej panvice, podliala som ich trochou červeného vína (môžete nahradiť vodou alebo čajom), pridala som 1 ČL krupicového cukru a trocha voňavého korenia a v tejto zmesi som slivky občas premiešala. Keď sa víno takmer úplne odparilo panvicu som odložila bokom a slivky som nechala vychladnúť. Horúce slivky by spôsobili zrednutie masla v ceste a s cestom by sa zle pracovalo.

 

Mrkvu očistíme a postrúhame najemno. Maslo postrúhame tiež najemno, bude sa s ním lepšie pracovať a lepšie a skôr sa spojí so zvyšnými surovinami. Múku premiešame s práškom do pečiva. Všetky suroviny na cesto zmiesime na kompaktnú hmotu, túto zabalíme do potravinárskej fólie alebo vložíme do mikroténového vrecka a odložíme na 1 hodinu do chladničky. 

 

Po hodine vyberieme cesto z chladničky a na podložke, ktorú sme zľahka posypali múkou rozvaľkáme na placku hrubú cca 2 mm. Okrúhlou vykrajovačkou priemeru cca 8 cm vykrojíme kolieska. Zvyšné cesto zmiesime, vyvaľkáme a vykrojíme kolieska - takto pokračujeme až pokiaľ nespotrebujeme všetko cesto. Zapneme rúru a nadstavíme na teplotu 180°C. 

 

Do stredu koliesok vložíme po po jednej slivke alebo po lyžičke hustého slivkového prípadne iného lekváru (riedky neodporúčam, môže v rúre pri pečení vytekať), kolieska preložíme na polovicu a okraje pevne stlačíme - dobre to ide vidličkou. Takto pripravené koláčiky uložíme na pekáč vystlaný papierom na pečenie. Po zohriatí rúry na požadovanú teplotu (180°C) vložíme pekáč s koláčikmi do rúry a pečieme do zlatista (cca 20 - 25 minút). Mojej rúre to trvalo asi 22 minút.

 

 

 

 

Makrónky ... metóda 1,2

Túto metódu som vyskúšala, pretože jej základom je hmotnosť použitých bielkov a zvyčajne mi z pečenia inými metódami zostanú nejaké bielky, ktoré nemajú hmotnosť vhodnú pre iné recepty s konkrétne danou váhou jednotlivých surovín, tak ich takto môžem spotrebovať. 

 

 

Makrónky sa pripravujú francúzskou metódou, ktorá nie je mojou úplne najobľúbenejšou metódou, ale stále dúfam, že ju pokorím. 

 

Tento pokus bol pomerne úspešný, makrónky boli plné, a to aj napriek tomu, že som bola nepozorná pri čítaní receptu, a "sekla" som sa v gramáži jednej zo surovín, takže to považujem za úspech a túto metódu budem používať častejšie.

 

POTREBUJEME :

 

bielky

mandľovú múku 

práškový cukor

kryštálový alebo krupicový cukor

 

Bielky odvážime a váhu si zapíšeme.

Potom odvážime kryštálový alebo krupicový cukor = 1/2 váhy bielkov.

Mandľová múka = 1,2 násobok váhy bielkov.

Práškový cukor  = 1,2 násobok váhy bielkov. 

 

konkrétny príklad : 

 

50 g bielky

25 g krupicový alebo kryštálový cukor

60 g mandľová múka

60 g práškový cukor

 

 

 

PRÍPRAVA :

 

Mandľovú múku a práškový cukor preosejeme alebo spolu premixujeme.  

Bielky a kryštálový alebo krupicový cukor vyšľaháme na tuhý sneh. Bielky odporúčam šľahať dlhšie na nižších obrátkach a cukor pridávať po malých častiach, pri tejto metóde sa mi to osvedčilo viac ako rýchle šľahanie. 

 

 

 

Spojíme vyšľahaný sneh a suchú zmes, vymiešame makronáž do podoby, kedy zo stierky steká ako láva bez pretrhnutia. Nastriekame makrónky na podložku. 

Vybúchame bubliny, necháme zaschnúť pri izbovej teplote, alebo v rúre (90°C / cca 6-9 minút) - sušíme pokiaľ povrch škrupiniek pri dotyku nelepí. Po zaschnutí upečieme. Ja pečiem pri teplote 135-140°C cca 16-18 minút (podľa druhu použitej podložky a množstva farby). Tu som použila iba minimum farby na zafarbenie cukrárskeho vrecka. Po upečení necháme na podložke úplne vychladnúť. Po vychladnutí naplníme. Moje boli plnené čučoriedkovou ganache a Lemon Curdom. 

 

 

Čučoriedková ganache :

 

  40 g čučoriedkové pyré (rozvarené a prepasírované čučoriedky)

120 g biela čokoláda

  20 g maslo 

 

Čučoriedkové pyré zohrejem po bod varu. 

Čokoládu posekám a roztopím (nemusí byť roztopená úplne).

K roztopenej čokoláde pridám horúce pyré, vymiešam do hladka, vmiešam maslo, vymiešam, premixujem ponorným mixérom (cca 30 sekúnd), prikryjem na kontakt potravinárskou fóliou, vložím na noc do chladničky. Na druhý deň premiešam stierkou, vložím do cukrárskeho vrecka a plním.  

 

Lemond Curd :

(recept : kitchenette.cz) 

 

4 žĺtky

70 g trstinový cukor 

70 ml citrónová šťava

50 g maslo

na jemno nastrúhaná kôra z 2 bio citrónov

 

Všetky ingrediencie zmiešame a vo vodnom kúpeli (nad parou) zahrievame a miešame pokiaľ zmes nezhustne. Môže to trvať 20 minút až 3/4 hodinu. Takto pripravený krém po vychladnutí môžeme hneď použiť, alebo uskladniť v uzatvorenom pohári v chladničke cca 2 týždne. 

 

Repasované kávové makrónky

Aj február som začala makrónkami. Zostali mi nie celkom vydarené škrupinky zo skúšky nového receptu, tak som tieto škrupinky nechala usušiť, rozmixovala som ich, preosiala a použila som ich na novú várku makróniek. V recepte táto zmes nahradí mandľovú múku a práškový cukor. 

 

 

Zároveň som pri tomto pečení vyskúšala upravený postup prípravy - pomalé šľahanie a pridávanie cukru k bielkom. A tu vidíte výsledok - takéto vysoké nohy som hádam ešte nikdy nemala.  

 

Metóda : francúzska (bez cukrového sirupu)

Mandľová múka :  topCake

Podložka : sklo-silikónová

Schnutie : ÁNO (v rúre, 90°C / 5-6 minút) 

Pečenie : funkcia horný a dolný ohrev + ventilátor, 135°C, 18 minút 

Farba : škrupinky NIE

            zafarbenie vrecka ÁNO (hnedá gélová)

  

 

POTREBUJEME (na cca 11-12 kompletných makróniek) :

 

120g rozmixované škrupinky

43 g krupicový cukor

43 g bielky

 

Plnka

 

100 g horká čokoláda (52% kakao)

200 g kyslá smotana

ovocný džem

čerstvé ríbezle 

 

PRÍPRAVA :

 

Najskôr si pripravíme a odvážime všetky suroviny - bielky, kryštálový alebo krupicový cukor, rozmixované škrupiny (rozmixované škrupinky preosejeme). 

 

Z bielkov a krupicového cukru som vyšľahala tuhý sneh. Tentoraz som bielky šľahala na nižšej rýchlosti - v mojom robote to bola rýchlosť 4 (z 10 rýchlostných stupňov). 

 

 

 

Cukor som začala pridávať po malých lyžičkách v momente, keď bielky v mise robota vyzerali ako pena na pive. Pridávala som vždy jednu kávovú lyžičku cukru cca každé 4 minúty. 

 

Celé šľahanie trvalo spolu asi 25 minút. Zmes som nefarbila, pôvodné škrupinky boli ochutené a zafarbené práškom z instantnej kávy, preto majú makrónky bledohnedú farbu. 

 

Do vyšľahaných bielkov s cukrom som postupne pridávala rozmixované a preosiate škrupinky z nevydareného pečenia. Miešala som ručne stierkou dovtedy, pokiaľ zmes zo stierky nepadala bez pretrhnutia, resp. pokiaľ sa zmesou nedalo napísať súvisle číslo 8. 

 

Zmes som dala do cukrárskeho vrecka, do ktorého som najskôr vložila hladkú cukrársku špičku s priemerom 0,8 cm. Vrecko som zľahka zvnútra na niektorých miestach zafarbila trochou hnedej gélovej potravinárskej farby, aby neboli škrupinky úplne fádne, pretože som vedela, že zdobiť ich nebudem.

 

Podložku som uložila na obrátený pekáč. Na podložku som nastriekala budúce škrupinky (sneh s cukrom zmiešaný so suchou zmesou, ktorú tvorili rozmixované a preosiate nevydarené upečené škrupinky z predchádzajúceho pečenia). Plechom so niekoľkokrát buchla o stôl a ešte som dlaňou pobúchala na spodnú stranu plechu, aby som sa zbavila prípadných vzduchových bubliniek. Zopár bubliniek, ktoré ešte zostali, som prepichla špáradlom.  

 

 

 

 

Tentoraz som dala prednosť sušeniu v rúre pred sušením pri izbovej teplote. Plech som vložila do rúry vyhriatej na 90°C a škrupinky som sušila 5-6 minút, pokiaľ na dotyk neboli suché. Teplotu som zdvihla na 135°C (pekáč som nechala v rúre) a piekla som cca 18-19 minút. 

 

Takto vyzerali makrónky v rúre :

 

 

Škrupinky sú upečené, keď sa pri dotyku nehýbu. Ja pečiem na programe horný a dolný ohrev + ventilátor. 

 

  

Po upečení som pekáč, na ktorom bola podložka vybrala von a pri izbovej teplote som škrupinky nechala na podložke úplne vychladnúť.

 

Po upečení : 

 

 

 

 

 

Upečené škrupinky boli zvrchu pekné hladké, hladšie ako zvyčajne pri použití francúzskej metódy prípravy a mali vysoké nohy, čo tiež nebýva celkom zvykom. Zrejme to bol výsledok pomalého šľahania bielkov a pomalého pridávania cukru do bielkov pri šľahaní.

 

Bola som samozrejme zvedavá, aké sú škrupinky vo vnútri, tak som jednu škrupinku otvorila. Škrupinky boli z 2/3 plné, neboli dokonalé ale bola som spokojná. Takouto malou dutinkou sa neoplatí trápiť, po naplnení a odležaní sa stratí a tak sa aj stalo - po odležaní keď škrupinky natiahli do seba vlhkosť sa dutinka krásne vyplnila :

 

 

 

Na plnku som rozpustila nad parou nasekanú horkú čokoládu a do rozpustenej čokolády som postupne vmiešala kyslú smotanu. Zmes som vymiešala do hladkej konzistencie a presunula som ju do cukrárskeho vrecka, do ktorého som dala ozdobnú špičku. Vrecko som vložila do chladničky, aby plnka čiastočne stuhla. 

 

Po zatuhnutí som plnku nastriekala po obvode polovice upečených škrupiniek, do stredu som nastriekala pomocou cukrárskeho vrecka hustý ovocný džem (mala som príchuť čierna ríbezľa) a vložila po bobuľke čerstvých červených ríbezlí. 

 

  

Priklopila som prázdnou škrupinkou, škrupinku som zľahka pritlačila. Naplnené makrónky som vložila do uzatvárateľnej dózy a vložila na noc do chladničky dozrieť.

 

Na druhý deň som zobrala do práce na koštovku a minuli sa teda rýchlo. Zhodli sme sa, že ganache z kyslej smotany je ešte lepšia ako tá zo sladkej smotany. Takže túto ganache bude určite robiť častejšie.

 

Výborná bola aj kombinácia kávou ochutených škrupiniek, čokoládovej plnky a kyslastého ovocného stredu.